5 tipov, ako posilniť detskú imunitu

Dlho to vyzeralo, že koronavírus sa deťom vyhýba. Vo svete sa už ale objavili prípady, kedy sa nákaza prejavila aj u nich. A riskovať ochorenia našich potomkov nechce nikto z nás. Stopercentne ochrániť ich síce nemôžeme, môžeme ale zapracovať na posilnení ich imunity.

Aj keď sme jar túžobne očakávali, má jej príchod aj tienisté stránky. Jednou z nich je aj oslabený imunitný systém, a to ako u dospelých, tak predovšetkým u detí. Na vine sú opakované infekcie rovnakého typu, najčastejšie ide o choroby horných a dolných dýchacích ciest. Malé deti, pohybujúce sa vo veľkých detských kolektívoch, nimi počas zimnej sezóny ochorejú často trikrát aj viackrát. Určite preto stojí za to, pokúsiť sa ich slabý imunitný systém posilniť. Zvlášť v súčasnej situácii. Spôsobov je hneď niekoľko.

Stavte na vitamíny D a B

Aj keď v minulosti sa v súvislosti s posilňovaním imunity a zvyšovaním odolnosti proti nachladnutiu a infekčným ochoreniam hovorilo predovšetkým o vitamínu C, v posledných rokoch lekári odporúčajú zvýšiť aj príjem vitamínu D. Odborné štúdie totiž preukázali, že je veľmi dôležitý aj pre náš imunitný systém, a to tým, že „vyzbrojí“ bunky k boju proti infekcii. Jeho nedostatok je navyše preukázateľne spojený s vyššou náchylnosťou k tzv. akútnym respiračným infekciám a chrípke. Býva súčasťou väčšiny multivitamínov pre deti, kúpite ho ale aj samostatne v podobe žuvacích či cmúľacích tabliet s ovocnou príchuťou, kapsúl alebo kvapiek. A k správnej funkcii imunitného systému prispievajú tiež vitamíny skupiny B, predovšetkým vitamín B6 a B12.

Vyskúšajte probiotiká

Tie sa hodia nielen, keď váš potomok užíva antibiotiká, ale aj na posilnenie imunity. Postarajú sa totiž o dobrú kondíciu tenkého čreva, ktoré má významnú úlohu pri imunitných pochodoch v organizme. Je prvou a tiež najdôležitejšou bránou, ktorou prechádzajú cudzorodé látky do organizmu. A práve probiotiká, ktoré zaistia v čreve primeranú rovnováhu črevnej mikroflóry, majú nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní ochrannej bariéry voči nežiaducim patogénom, ako sú vírusy, baktérie a kvasinky. Mali by však byť podávané spolu s prebiotikami. Obsiahnuté sú napríklad v kyslých mliečnych výrobkoch, ako sú jogurty, jogurtové mlieka, kefír, cmar a ďalšie, v kyslej kapuste, zaobstaráte ich ale aj v podobe kapsúl, kvapiek a v puse rozpustných tabliet.

Vetrajte a neprekurujte doma

Správne nastavená teplota v obytných miestnostiach má na náš organizmus väčší vplyv, než si myslíme. Ovplyvňuje nielen našu náladu, celkovú pohodu a výkonnosť, ale aj zdravie. Vzduch v prekúrenej miestnosti stráca vlhkosť, čo má za následok vysušenie pokožky a tiež slizníc. Ak vlhkosť klesne pod 40%, dochádza k zvýšenému riziku respiračných ochorení. Vysušená nosná sliznice totiž nedokáže zachytiť vírusy a baktérie. Detskému organizmu príliš nesvedčia ani prechody z prekúreného bytu do zimy. A aká je teda správna teplota pre detskú izbu? Cez deň by sa ideálne mala pohybovať okolo 21 °C, v noci potom okolo 18 stupňov. Pred spaním by ste navyše mali krátko vyvetrať, aby sa v miestnosti vymenil vzduch. Rovnako tak nezabudnite vyvetrať aj ráno.

Nepodceňujte spánok

K väčšej náchylnosti k ochoreniam vedie tiež nedostatok kvalitného spánku, ktorý je nepostrádateľným spôsobom relaxácie ľudského organizmu. Počas neho dochádza k ozdravným procesom a regenerácii. Platí, že čím menšie dieťa, tým viac spánku potrebuje. Štvormesačné až ročné dieťa by malo spať medzi 14 a 16 hodinami denne, ročné až dvojročné 11 až 14 hodín denne, troj až päťročné 10 až 13 hodín denne, šesť až dvanásťročné dieťa potom 9 až 12 hodín denne.

Vyrazte na čerstvý vzduch

Aj keď v súčasnosti je voľný pohyb osôb obmedzený, individuálne vychádzky do parkov či do prírody zakázané nie sú. Ak teda máte tú možnosť, určite nezostávajte doma. Čerstvý vzduch totiž napomáha prekrveniu dýchacích ciest i očných a ušných slizníc, a tým znateľne zvyšuje ich odolnosť. A na obranyschopnosť organizmu má pozitívny vplyv aj pravidelný pohyb. Navyše vďaka pobytu na slnku organizmus získava toľko potrebný vitamín D.