Kedy je úzkosť porucha a nie prechodná fáza

Rovnako, ako sa môžeme prejesť k obezite, môžeme sa prebáť k úzkosti. A to nie len tej nárazovej, ktorá súvisí so životným (alebo hormonálnym) obdobím, ale pretrvávajúcej, ktorá sa stane nevítanou súčasťou našej osobnosti. Všetci úzkosti čas od času cítime, môže to byť len „obyčajná“ obava z pracovného pohovoru, nervozita, keď deti robia prijímačky. Keď ale táto nervozita z vecí, ktoré sa stať môžu, ale ešte sa nestali, a aj tak je to vysoko nepravdepodobné, prerastie do permanentného strachu, nie je to v poriadku. Ale dá sa to riešiť.

Predstavte si, že vás kamarátka poprosí, či by sme jej nemohli urobiť kávu. A nad touto úplnou banalitou sa nám rozbehne v hlave kolotoč, ktorý by snáď ani nikto nemohol vymyslieť. Mám mlieko ohriať, alebo nie? Mám kávu zaliať vriacou vodou alebo si ju robí inak? A čo keď bude hrnček niekde špinavý, ja si to nevšimnem a ona áno? Mám len cukor kryštál, preboha, čo si bude myslieť? A kde je cukornička, predsa jej to nebudem dávať zo sáčku? Keď jej dám podtácku, neurazí sa? A tak ďalej. Niekto ale vstane, urobí kávu a vlastne si ani nevšimne, že by sa niečo dialo.

Na takomto banálnom prípade môžeme pekne vysvetliť rozdiel medzi ľuďmi s úzkosťou a bez nej. O tom, čo všetko nás k úzkostiam môže doviesť, si prečítajte v článku, ktorý sme ich vzniku a popisu venovali.

Prichádza v mnohých formách, má mnoho prejavov. A väčšinou veľmi individuálnych. Avšak ich existuje pár, ktoré môžu byť dôvodom, že sa odhodláme navštíviť lekára. Pretože často len on rozumie tomu, čo sa s nami deje. Pre okolie sme často len hysterickí alebo precitlivení.

Až moc starostí. Nervozita okolo každodenných vecí, či malých, alebo veľkých. Lenže koľko je „až moc“? Problém nastáva, keď nás úzkosti sprevádzajú väčšinu dní v týždni po dobu približne pol roka. A keď ich sprevádzajú príznaky života v strese, ako je napríklad únava.

Problémy so spaním. Problémy zaspať alebo naopak vstať z postele sú sprievodným javom mnohých stavov, ako psychických, tak fyzických. A nie je nezvyčajné nemôcť zaspať pred nejakou stresujúcou udalosťou, ako je pracovný pohovor alebo dlhá cesta lietadlom. Ak vás ale v noci nenechajú zaspať problémy, ktoré sú neakútne (alebo rovno vykonštruované), budíte sa, premýšľate nad nimi atď., je to známka úzkosti.

Svalové napätie. Skoro permanentné zatnutie niektorých svalov alebo svalových skupín je pre úzkosti tiež príznačné. Najčastejšie sa týka čeľustí, pästí, ale aj náhodného zatínania svalov na tele. Po chvíli si však tento symptóm prestaneme všímať, pretože telo si privykne a naša myseľ tiež. Môžu sa ale dostaviť bolesti hlavy alebo napríklad tiež kĺbov.

Chronický stav zažívania. Úzkosti sú síce poruchou mysle, ale prejavujú sa dosť na tele. K najčastejším prejavom patria problémy so zažívaním. Zápcha, hnačka, syndróm dráždivého čreva, pálenie záhy a podobne. Problémy so zažívaním so sebou nesú ešte jednu nepríjemnosť, samy o sebe vyvolávajú úzkosť a psychickú nepohodu. A viac úzkosti je vždy zle.

Pod drobnohľadom. Aj keď sa úzkosti prejavujú pri verejných vystúpeniach alebo príhovoroch, väčšinou sa týkajú malých, každodenných udalostí. Vyjsť ako prvý z električky, piť alebo jesť pred ostatnými ľuďmi, rozprávať sa s niekým cudzím na party... V takýchto situáciách človek s úzkosťou trpí pocitmi na zvracanie, polieva ho pot, zažíva ťažkosti s rozprávaním a tak ďalej. Úzkosti nám často bránia nadväzovať nové vzťahy, či už priateľské, kolektívne alebo romantické.

• Do komplexu úzkostných porúch patria nielen známe fóbie, ale tiež napríklad panické poruchy - kedy ľudia nimi trpiaci zrazu z ničoho nič začnú mať problémy s dychom, srdcový tep vystrelí nahor, mravčenie v končatinách, slabosť a zmätenosť, bolesť na hrudníku, bolesť žalúdka a pocit horúčavy alebo zimy. Ďalšie v kategórii sú posttraumatické stresové poruchy (PSTD), ktoré sa vyvinú u ľudí po prežitej traume. Títo ľudia potom medzi inými príznakmi zažívajú tzv. flashbacky, teda náhle a živé vybavenie si onej udalosti, ktoré ich potom môže na nejakú dobu skoro paralyzovať. A ako ďalšie si môžeme spomenúť tiež pomerne dobre známe obsedantno kompulzívne poruchy, kedy človek má veľmi perfekcionalistické a často iracionálne nároky ako na seba, tak na svoje okolie. Tie môžu zahŕňať všetko možné, od chronického upratovania, po rituálne správanie.

Niektoré psychické stavy sa nám môže dariť zvládať za pomoci sebauvedomenia a práce na odbúravaní a kompenzácii nepohody. Môžeme skúsiť rôzne jedlá, ktoré pôsobia dobre na nervy, rovnako tak napríklad levanduľu alebo ľadovú sprchu. Často ale potrebujeme pomoc naozaj odborného rázu. A o tú by sme si rozhodne nemali báť povedať.