Zobraziť přihlasovací formulár

Kedy skončiť a kedy vydržať? Alebo ako spoznať, že vzťah už nie je to pravé

  • Publikované:
Kedy skončiť a kedy vydržať? Alebo ako spoznať, že vzťah už nie je to pravé

Ono keď už použijeme slovo „vydržať“ v súvislosti so vzťahom, asi to nie je úplne ono. Ale niekedy ide jednoducho len o ťažké obdobie, ktoré má potenciál na zmenu. Ale niekedy je toho už proste moc. Každý vzťah znamená sústavnú prácu na ňom, mení sa nám pod rukami, skoro každý deň. Ako sa máme teda rozhodovať, keď nevieme, či to ešte stojí za to? A kedy je lepšie odísť?

Samozrejme, univerzálna rada neexistuje. Ale existujú rôzne uhly pohľadu. A tak, akonáhle sa naladíme do tej najobjektívnejšie možnej nálady, skúsme zvážiť nasledujúce. V týchto prípadoch sa oplatí ešte chvíľu s rozchodom počkať.

  • Stále cítime lásku. Aj keď láska niekedy jednoducho nestačí, často je to dosť. Je to dohoda medzi dvoma ľuďmi, že sa navzájom chcú v životoch mať, a sú ochotní ťažkosti okolia prekonať. Ak sme stále zamilovaní (obaja), možno stojí za zváženie ešte ostať.
  • Naše sťažnosti nie sú moc podstatné. Tu opatrne. Niekedy sme jednoducho iba rozmaznaní a prenášame do vzťahu problémy, ktoré tam vlastne moc nie sú. Možno sa zmenil partnerov pracovný harmonogram a netrávi s nami toľko času? Jeho vina? Test problémov, ktoré riešime. Nedali by sa vyriešiť tým, že by sme si s partnerom len sadli a porozprávali sa?
  • Ešte sme nevyskúšali poradňu. Pretože, aj keď sa nám do toho nechce, manželská alebo partnerská poradňa všeličo zmôže. Ak je to ešte riešenie, ku ktorému sme nepristúpili, nedali sme tomu všetky šance.
  • Máme deti. Bohužiaľ, aj to je aspekt, ktorý nutne musíme vziať do úvahy. Je pre nich lepšie snažiť sa problémy vyriešiť alebo odísť? Neboli by deti náhodou dobrou motiváciou k tomu, aby sme sa obaja pokúsili na vzťahu pracovať tak, aby fungoval...?
  • Chcete na vzťahu pracovať obaja. Často len nevieme, ako. Možno nedostatočne komunikujeme, možno si nehovoríme to, čo naozaj cítime. Musíme byť úprimní sami k sebe i k partnerovi. Ak obaja máme vôľu, nájdeme aj cestu.

No a teraz sú tu prípady, keď je ďalšie pokračovanie vo vzťahu utrpenie a často tiež zbytočné trápenie.

  • Nemáme o seba navzájom vôbec záujem. Proste je nám partner jedno. Jeho city aj denný program. Apatia je niekedy horšia ako zlosť, pretože v nej nenájdeme žiadne emócie.
  • Sme sebou navzájom otrávení. Cítime podráždenosť sotva na svoju polovičku pomyslíme. Narástlo v nás opovrhnutie a neúctivosť. Nemáme sebamenší záujem na to, aby sme brali ohľady na partnerovo pohodlie, šťastie alebo spokojnosť. Pretože on sa k nám správa rovnako.
  • Už nevidíme priestor na kompromis. Vzťahy sú často o kompromise, o dohode. Ale niekedy už jednoducho nie je priestor ani k jednému. Už sme dali všetko a dať viac by znamenalo poprieť vlastné hodnoty, vlastné ja.
  • Nechceme spolu tráviť čas. Dať vzťah do poriadku neznamená tráviť čas oddelene, naopak. A keď máme žihľavku len pri pomyslení, že by sme s partnerom mali zájsť na večeru... alebo sa na niečom takom vôbec dohovoriť, no... z toho ciest von moc nevedie.
  • Libido cez palubu. Sex je jedným z barometrov partnerského vzťahu. A niekedy funguje aj medzi ľuďmi, ktorí k sebe inak moc blízko nemajú - a na tom sa v dlhodobom vzťahu dá stavať. Samozrejme, Ak je na čom. Akonáhle nás partner prestane priťahovať alebo dokonca začne fyzicky odpudzovať, nie sme schopní sa ani „prinútiť“ (pretože niekedy ide len o to donútiť sa začať, a potom už je to celkom zábava), tento stav sa nebude zlepšovať.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku