RECEPTY

vyskúšajte, je to dobré samostatne, ale výborné aj ako príloha k mäsu, ešte stále to bude delená strava :-)

recept robíme už celé roky a ďakujeme I. Bukovskému za inšpiráciu

niečo o pohánke:
Pohánka siata je stará kultúrna plodina. Pochádza z oblasti strednej Ázie, odkiaľ sa rozšírila do Japonska, Európy i do Severnej Ameriky. Na území dnešnej Českej a Slovenskej republiky sa pestovala už v 12 storočí. V 16 storočí bola pohánka najobľúbenejšou potravinou. Pohánka a proso patrili v minulosti k významným pestovaným plodinám. Tieto krupnaté plodiny boli v mnohých regiónoch veľmi obľúbené a tvorili súčasť každodennej stravy obyvateľov. Postupne však ich význam klasal. Hlavnými dôvodmi sú predovšetkým vysoká nutričná , dietetická , ale i agronomická hodnota.
V súčasnosti je pohánka hitom zdravej výživy. Ako významný zdroj prírodného rutínu má cenné vlastnosti, z ktorých je preukázaný posilňujúci účinok imunitného systému, zvýšenie pružnosti cievnych stien, regulácia krvnej zrážanlivosti a obsahu cholesterolu v krvi. Je vhodná pre diabetikov, pacientov trpiacich celiakiou a doporučuje sa ako dieta pri ochoreniach zažívacieho ústrojenstva.
Ročná svetová produkcia pohánky predstavuje asi tri milióny ton. Z bežného sortimentu pohánkových výrobkov je najviac konzumovaná pohánková múka a olúpané zrno (pohánkové krúpy). V 15. a 16. storočí sa rozšírila produkcia nudlí z pohánkovej múky, ktoré sú obľúbené v Ázii, zvlášť v Japonsku, kde sa volajú soba. Zaru soba sú podávané ako studené japonské letné jedlo. Ich príprava bola spojená s mnohými zvykmi, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Staré japonské príslovie hovorí : "Len tá manželka je dobrá, ktorá dokáže pripraviť dobré nudle z pohánky". Veľmi rozšíreným zvykom je ich konzumácia na Silvestra, kedy symbolizujú prianie dlhovekého života. V Európe sú pohánkové cestoviny známe v Slovinsku, severnom Taliansku (Pizzoccheri) a v juhovýchodnom Francúzsku. Francúzske slané omelety, galletes sa podávajú s maslom, vajcom, šunkou, alebo s inými náplňami. V Taliansku (Valtelina, Teglio) je taktiež populárny - sciatt, regionálna syrová špecialita obalená v pohánkovom ceste a smažená na oleji. V Slovinsku je veľmi obľúbený pohánkový chlieb, pripravovaný z pohánkovej múky (30%) pšeničnej (70%) múky. V niektorých regiónoch je doposiaľ tradičná výroba pohánkového pečiva, alebo príprava pohánkového piva. Mladé listy pohánky sú konzumované ako zelenina, alebo sa sušia a používajú sa na čaj rovnako ako pohánkové šupky. Pohánkový med má tmavú farbu a špecifickú chuť. Šupky sa používajú na výrobu vankúšikov a matracov.
Nutričná hodnota pohánky je zaujímavá pre vyváženú skladbu aminokyselín a vysoký obsah bielkovín. Pohánka obsahuje 18 rôznych aminokyselín. Množstvo lyzínu je v porovnaní s ostatnými obilninami ( pšenica cca 2,6%) až štvornásobne vyššie. Obsah bielkovín je 10 - 14 %, čo predstavuje priemerné množstvo medzi obilninami. Podľa výsledkov chemických a imunologických štúdií môže byť cenným zdrojom diétnych bielkovín pre osoby citlivé na lepok. Obsah škrobu v pohánke sa pohybuje od 55 - 70 % v sušine semien a je tak kvantitatívne najdôležitejším sacharidom. Jeho kvalita je v porovnaní s obilninami odlišná. Škrobové zrná pohánky sú veľmi malé. Olejnatosť semien pohánky sa pohybuje v rozmedzí 1,5 - 3,7%, pričom najvyšší obsah tuku sa nachádza v klíčku. Zo zdravotného hľadiska je dôležitý vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín. Najväčší podiel pripadá na esenciálnu kyselinu linolovú (37 - 48%), ktorá sa spoločne s kyselinou linolenovou (1,9 - 2,8%) podieľa na znižovaní hladiny krvného cholesterolu a prevencii proti ateroskleróze.
Pohánka a je produkty obsahujú 3,4 - 5,2 % celkovej vlákniny, pričom asi 20 - 30 % je rozpustných . Konzumácia pohánky môže mať pre obsah vlákniny dôležitú úlohu v prevencii a liečbe hypertenzie a hypercholesterolemie ako kardiovaskulárných rizikových faktorov.
Pohánka je dôležitým zdrojom zinku, medi a selénu, mangánu a iných stopových prvkov. V Japonsku sa pripravujú extrakty z usušených pohánkových rastlín, ktoré sa ďalej používajú ako zdroj minerálnych látok k obohacovaniu ďalších potravín. Z vitamínov sú v plodoch pohánky zastúpené predovšetkým vitamíny B1 (thiamín), B2 (riboflavín), niacin, E a C.
Pohánka je najlepším prírodným zdrojom rutinu. Najväčšia koncentrácia tohto bioflavonoidu je sústredená v listoch tesne pred kvitnutím. Rutín a ďalšie látky môžu byť v miernom množstve potenciálnymi antikarcinogénmi proti rakovine čreva a iných orgánov. Fenolové zlúčeniny môžu znižovať hladinu krvného cukru a lipidov a prispievať tak k zníženiu cholesterolu v krvi.