Naučme sa byť vďační
CHCEM, MUSÍM, RÝCHLO, VIAC ... to sú slová, ktoré charakterizujú dnešnú dobu. Takmer všetci sa dnes ženieme za vyšším zárobkom, lepším autom, väčším domom, kvalitnejším mobilom, značkovejším oblečením či exotickejšou dovolenkou ... a keď to dostaneme, sme stále nespokojní - s platom, domom, mobilom ... a ten bežný a pritom jedinečný život nám preteká doslova medzi prstami. Nemáme čas na rodinu, kamarátov a mnohokrát vlastne ani na seba ... dni striedajú týždne, týždne striedajú mesiace, rok strieda rok ... a pritom stačí tak málo ... uvedomiť si, že nič nie je samozrejmé a že tie najcennejšie veci ako sú zdravie, láska, rodina, priatelia ... sa nedajú kúpiť. Zastavme ten rozbehnutý vlak kým nebude neskoro ... pretože keď stratíme najbližších a priateľov, stratíme nenávratne aj kus seba ... preto sa naučme byť vďační za to čo máme - za to že ráno vstaneme a môžeme ísť do školy či do práce, že máme čo jesť, že sa máme komu zveriť so svojim trápením či radosťou, že nás má kto objať či pohladiť - lebo verte či nie nie je to samozrejmosť a ani sa nenazdáte a vaši najbližší tu už nemusia byť.
