VTIPY | Mimibazar.sk

Malý chlapec sa spýtal mamy:
"Prečo plačeš?"
"Pretože som žena,"povedala mu.
"Nerozumiem!"povedal syn.
Jeho mama ho len objala a povedala:
"A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec spýtal svojho otca:
"Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?"
"Všetky ženy plačú bez dôvodu, to bolo všetko,čo mohol otec odpovedať.

Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú.
Nakoniec zavolal BOHU a keď sa ho dovolal, spýtal sa:
"Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??"
Boh odpovedal:
"Keď som urobil ženu, musela byť výnimočná. Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie. Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď a všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej SILU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla.
Na tú slzu má naozaj právo,nik nevydrží bez slov a toľko, ako žena!"

Krása ženy nie je v šatách,ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy. KRÁSA ŽENY musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli LÁSKA.

ZDROJ: prišlo mi e-mailom

KOMENTÁRE (5) posledný: 16.1.2011, 13:32 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

sorry

už tu taký bol, tak mažem....

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

OSTATNÉ

Pozor na poškodené zásielky.

Toto žiaľ nie je žiadny vtip a dokonca je to moja osobná skúsenosť.
Pred mesiacom som si v schránke našla korešpondenčný lístok z pošty, kde sa uvádzalo, že na pošte (nie na našej) mám uloženú poškodenú zásielku a mám si ju prísť prevziať. Odosielateľ tejto zásielky tam uvedený nebol, ani žiadne meno zodpovedného pracovníka, či tel. číslo, iba číslo dverí, kde si ju mám vyzdvihnúť. Pracovník pošty ani nebol schopný napísať správnu adresu, bývam na Sladovej, adresa bola Sadová (čo je úplné iná časť Bratislavy) to len taký detail. Kedže som nevedela o akú zásielku sa jedná a pošta, na ktorej bola uložená je z môjho bydliska dosť vzdialená, nemala som príliš chuť ju ísť vyzdvihnúť. Po informácii zo zákazníckeho centra, že ak ju nevyzdvihnem, tak bude zaslaná naspäť odosielateľovi, s tým, že poštovné mu vrátené nebude (citujem: veď pošta zaplatenú službu vykonala, zásielku doručila, čo na tom, že poškodenú a možno nie kompletnú – k tomu sa nebudem vyjadrovať) som svoje rozhodnutie prehodnotila, bolo mi ľúto vyhodiť 30 Sk za poštovné, ktoré by mi predávajúca určite nevrátila. Vybrala som sa teda na poštu. Zásielka sa nachádzala na reklamačnom oddelení a musím povedať, že pani bola veľmi príjemná, malý od nej dokonca dostal cukrík. Obálka A4 bola roztrhnutá takmer po celej dĺžke, takže bez problémov z nej mohol ktokoľvek vybrať obsah. Bola v nej jedna suknička, ktorú som si objednala cez MMB. Kedže som čakala aj tričko, tak som sa opýtala pani, že ako mám postupovať, ja totiž neviem zistiť, či tam niečo chýba. ( na predávajúcu som tel. č. nemala). Povedala mi, že nevadí, nech si to zistím, veď ona videla ako to bolo poškodené a keby tam niečo chýbalo, tak mám prísť podať reklamáciu. Spokojne som odišla s poškodenou zásielkou a napísala predávajúcej, či v zásielke malo byť ešte niečo okrem sukničky. Odpísala mi, že tam bolo tričko. Tak som sa opäť vrátila na poštu a podala reklamáciu, s tým, že žiadam nahradiť škodu. Včera som dostala odpoveď: moja reklamácia sa v plnom rozsahu zamieta. Dôvod: nárok na náhradu škody si môže uplatniť iba odosielateľ, nie prijímateľ. Aké z toho plynie ponaučenie: Zaplatila som 30 Sk za poštovné (to si už presne nepamätám, asi to bola aj viac) 2 x 36 Sk za lístky na MHD, keď som sa trepala na poštu, čiže som vyhodila 102 Sk úplne zbytočne, o čase, ktorý som s tým zabila ani nehovorím.
Ako som mala postupovať: zásielku nepreberať a radšej oželieť poštovné, nechať ju vrátiť odosielateľovi a on nech reklamuje a nárokuje si škodu.
Ja som sa poučila na vlastnej skúsenosti a jediné, čo môžem urobiť je, že podám sťažnosť na pracovníčku pošty za podávanie dezinformácií, v každom prípade neuvidím ani korunu.
Môj osobný dojem je, že na pošte sa tento druh "športu" rozmohol. Už mi prišlo zopár "načatých" obálok, vždy to bolo len trochu, aby si mohli pozrieť čo je vo vnútri, nikdy nič nechýbalo, asi sa tetám z pošty nič nehodilo.

KOMENTÁRE (7) posledný: 8.4.2008, 15:48 | PRIDAŤ KOMENTÁR

OSTATNÉ

Celkom dobré

Muži, do prvej kolonky napíšu svoje meno do druhej nejaké ženské meno a dalšie dve kolonky nechajú voľné.
Ženy to urobia naopak do prvej kolonky mužské meno do druhej svoje meno. Tretiu a štvrtú kolonku nevypĺňaj!

Potom klikni na tlačítko "Visualizar "! Chvíľu počkaj!!!!

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁRE (3) posledný: 21.2.2008, 15:21 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Úsmevný článok o detskej logike

Tak počúvaj, čo sa mi stalo.
Moje dieťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išiel na balkón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo mu je zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich zvnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel. Akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa vonku si nevšímal.
Klopal som, ale on sa iba usmieval, pekne som ho prosil, načo začal vyjednávať. Povedal, že otvorí, ak mu sľúbim, že nemusí jesť. Ešteže nepovedal, aby som si kľakol. Takto ponížiť som sa však nechcel. Začal som búchať a nadávať, nech okamžite otvorí. Ďalej sa veselo smial, veľká sranda, ale mňa už v tričku s krátkym rukávom humor prešiel.
Poriadne som tresol do dverí a povedal mu, že ho zderiem ako hada. Môj synček sa zľakol. Potom povedal, že by mi aj otvoril, ale bojí sa, že dostane na zadok. Toto trvalo dobrých 20 minút. Ľudia z domu oproti pozerali na mňa ako na blázna. Nakoniec som mobilom zavolal na pevnú linku a zmeneným hlasom som si k telefónu pýtal sám seba.
Jonáš povedal, že otec nemôže ísť k telefónu, lebo je na balkóne. Nato som odvetil, že ja viem, ako tam svojho otca vymkol. Jonáš sa opýtal odkiaľ to viem ? Povedal som, že som Boh a viem všetko, aj to, že nechce jesť. Na druhom konci telefónu bolo chvíľu ticho, potom sa ma spýtal, či Boh môže zariadiť, aby nedostal bitku.
To sa mi nepáčilo, ale na druhej strane, Boh je milosrdný, tak som mu to sľúbil. Jonáš mi potom bez slova otvoril dvere a začal jesť. Ani ja som nič nepovedal, iba som si k nemu sadol a spýtal sa ho, ako mu chutí ? "Dobre tata," povedal a po chvíli dodal, "volal mi Boh." "A čo povedal ?" "Že nemáš toľko fajčiť."
Zdroj: www.horiaciker.sk

KOMENTÁRE (15) posledný: 25.2.2008, 17:17 | PRIDAŤ KOMENTÁR

OSTATNÉ

Najdrahšia lyžovačka môjho života.

Toto mi prišlo mailom, nie je to síce moc zábavné, ale v každom prípade poučné.

Slovenský lyžiar/lyžiarka,

chcela by som sa s tebou podeliť o môj veľmi nepríjemný zážitok a dúfam, že sa poučíš - aj keď pri tom pravdepodobne stratíš nejaké tie ilúzie.
V marci 2007 som bola s manželom lyžovať v rakúskom Semmeringu. Počas jednej jazdy mi staršia rakúska pani prebehla po zadnej časti lyží a spadla. Pri páde si oškrela tvár a udrela palček na ľavej ruke. Trochu som bola na ňu nahnevaná, že čo nedáva "cica" pozor, mohla ma zraniť. Ja som našťastie ani nespadla, len som stratila rovnováhu a asi po 10 metroch sa mi podarilo zastaviť. Po chvíli za mnou dofrčal pracovník horskej služby, že pani nahlásila úraz, a preto potreboval vypočuť moju verziu. Tak som mu teda opísala, ako sa to stalo, ukázala som mu čerstvé zárezy na zadnej strane mojich lyží, a... tu sa začala séria mojich mylných domnienok:

1. Všetko skončilo
Omyl: 1. augusta som dostala predvolanie (a šok) k rakúskemu súdu s tým, že som obvinená z TRESTNÉHO činu ublíženia na zdraví.
Ja som mala jedného svedka -môjho manžela, ktorý v momente kolízie lyžoval približne 15 m za mnou a všetko videl. Pani mala jednu svedkyňu - svoju priateľku, ktorá vypovedala, že zrážku nevidela. "Poškodená" žiadala odškodné 1000 EUR

2. Poznám dobrého právnika, pomôže mi
Omyl: na Rakúskom súde ťa môže zastupovať len rakúsky právnik (nie lacný rakúsky právnik)

3. Súd vyhrám, lebo som nevinný/nevinná:
Omyl: nevyhráš, lebo si cudzinec

4. Na súd nepôjdem, budem hrať "mŕtveho chrobáka"
Omyl: veľmi nebezpečné. Budeš odsúdený v neprítomnosti, môžeš dostať záznam do trestného registra (zatiaľ len v Rakúsku ale cca o 2 roky budú trestné registre spojené pre celú EÚ) a ty už nedostaneš ani tú najhoršie platenú prácu a radšej ani neskúšaj požiadať niektorú krajinu o turistické víza

5. No a čo, nech ma odsúdia, nezaplatím
Omyl: pošlú na teba exekútora

Keď som dostala predvolanie na súd, poprosila som o pomoc všetkých priateľov. Nakoniec som sa dopracovala k dvom rôznym spôsobom ako postupovať:
A. Najať si rakúskeho právnika
B. Požiadať o vypočutie na slovenskom súde

Po konzultácii s právnikom, ubezpečená o objektivite rakúskych súdov, som si zvolila možnosť "A". Moje vyslovené obavy (ktoré sa mimochodom neskôr do bodky naplnili), že oni "kopú na domácom ihrisku" boli vyhlásené za neopodstatnené.

Po mnohých prebdených nociach nadišiel deň súdu. Už som sa ani nebála. Bála som sa už tak dlho a tak veľmi, že už som nemala silu sa báť.
Napriek všetkému, čo sa mi stalo ma asi má niekto tam hore rád. Stará pani sa na súd nedostavila. Neviem čo sa stalo, možno sa zľakla, keď zistila, že sa budem brániť...

Sudca ma vypočul, "hodil reč" s mojím právnikom a dostala som na výber:
- buď budem trvať na svojej nevine a potom bude musieť byť ešte jedno pojednávanie s rekonštrukciou nehody priamo na svahu za účasti súdneho znalca. To by stálo ďalšie stovky EUR (ale to som už vedela, že nemám šancu vyhrať).
- priznám spoluvinu a dostanem pokutu 100 EUR a dvojročnú podmienku (bez zápisu do trestného registra)

Všetkým vám je určite jasné, ktorú možnosť som zvolila. Na začiatku celej kauzy, presvedčená o svojej úplnej a jasnej nevine, som sa zastrájala, že to poženiem až do Haagu. Nepoženiem, po všetkých skúsenostiach už nemám síl ani odvahu.

Zo mňa, bezúhonnej občianky SR, ktorá doteraz nedostala ani blokovú pokutu, sa zrazu stal medzinárodne stíhaný zločinec.

A prečo toto všetko píšem? Pretože nie som jediná, komu sa stala takáto vec. Až keď som sa rozprávala s právnikom, zistila som, že žalovanie Slovákov (som presvedčená, že sa to týka aj Čechov, Poliakov, Maďarov...) a vymáhanie odškodného je novým rakúskym národným športom. Takých ako ja sú desiatky alebo možno už aj stovky. Preto vás všetkých chcem varovať. Väčšinou ide o rovnaký scenár- náraz zozadu, pád a žaloba s požiadavkou na odškodné.

Ak si bol súdený alebo ak poznáš niekoho, kto bol súdený, napíš. Popíš svoj prípad, čo sa stalo, ako sa stalo, aký si dostal trest. Ak sa ti podarilo vyviaznuť bez trestu, poraď ostatným ako si to urobil.

Zuzana (najnovšie priateľmi nazývaná Killerka)
P.S.:
Mňa táto jednodenná lyžovačka stála cca toľko, ako 2 týždňový pobyt all inclusive na Ibize.

KOMENTÁRE (12) posledný: 30.1.2008, 15:00 | PRIDAŤ KOMENTÁR

OSTATNÉ

Blondinka za volantom

Asi by som jej vodičák nedala:-)

PŘEJÍT NA ODKAZ

KOMENTÁRE (9) posledný: 9.8.2007, 0:04 | PRIDAŤ KOMENTÁR

Celkom: 7 (zobrazuje sa 1-7)

MIMIAUKCIE.sk