
![]() |
končiace aukcie | ![]() ![]() |
návod na inzerciu | ![]() ![]() |
časté otázky | ![]() ![]() |
podmienky inzercie | ![]() ![]() |
ponuka reklamy | ![]() ![]() |
kontaktujte nás... | ![]() |
![]() |
Členstvo | Inzerenti | Testovanie | Súťaže | Diskusie | Fotky | Magazín | Blogy | Návody | Bývanie | Recepty | Vtipy | ![]() |
|
|
Celkom: 7 (zobrazuje sa 1-7) |
O ŽENÁCH |
transplantacia mozgu |
V nemocnici, kde leží smrtelně nemocný. Příbuzenstvo se shromáždí v čekárně. Konečně k nim přistoupí ošetřující lékař, vypadá unavený a zarmouceně hovoří: Obávám se, že mám pro Vás zlou zprávu. Jedinou nadějí pro Vašeho milovaného je transplantace mozku. Je to riskantní operace a podle Zajícovy reformy za nový mozek budete muset zaplatit. Po prvém šoku se konečně jeden z příbuzenstva zeptá: No a kolik takový mozek stojí? 500 000 Kč mozek mužský a 20 000 Kč mozek ženský. Nastává trapná situace. Muži v místnosti zadržují úšklebky a snaží se vyhnout ženským pohledům. Jeden muž nedokáže ovládnout zvědavost a zeptá se: A proč stojí mužský mozek 25x víc? Lékař se shovívavě usměje nevinné otázce. To jsou už běžné tržní ceny. Cena ženských mozků je nižší, protože na rozdíl od mužských, byly používané. |
KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR |
O MUŽOCH |
jeden hasicsky... |
Dispečer profesionálního hasičského sboru přijde do místnosti nejvyšší pohotovosti, kde hasiči tráví volný čas mezi výjezdy. Rozhlédne se, zastaví se, usměje se a dá si z automatu kávu. Ostatní kolegové se na něj tázavě dívají a on - potom co ji velmi pomalu dopil, říká: "Pánové, POMALINKU se zvedejte, hoří daňový úřad!" |
KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR |
O ALKOHOLE |
Hermankovy caj |
Přišla paní k lékaři - modrá, zelená, zbitá. "Co se Vám stalo, paní?" "Když se muž vrátí napitý z hospody, pokaždé mě takhle zmlátí. Co mám dělat?" "Udělejte si heřmánkový čaj a když se vrátí muž z hospody, kloktejte. A po týdnu se ukažte." Po týdnu přijde paní k lékaři, žádné stopy po pranici a říká: "Zabralo to, nezmlátil mne." "Já to věděl! " říká lékař "Stačilo držet hubu....." |
KOMENTÁRE (3) posledný: 20.11.2009, 7:51 | PRIDAŤ KOMENTÁR |
O DEŤOCH |
Pribeh volnej vychovy |
Po dlhšom čase som sa vybral do Košíc autobusom. Nešiel som ním už niekoľko rokov a tak som sa celkom tešil. Pozoroval som ľudí okolo a pohľad mi upútala skupinka ľudí čo sedela neďaleko mňa. Na štvorsedadle sedela stará pani a jej manžel, oproti ním mamička a jej asi štvor až päťročná dcéra. Obe vyfiknuté ako z módneho časopisu. Mamička v minisukni iba o pár čísiel širšia v bokoch ako v pase, tesné tričko upnuté na opálenom tele a ovešaná na krku a prstoch zlatom. Bola trocha viac namaľovaná, ale pristalo jej to. Rušilo to len prvý dojem. Všetko kazil len ten jej výraz. Znudený a znechutený a občas kradmý pohľad po ľuďoch akoby hovoril "Preboha, fuj, kde som sa to dostala". Jej malá princezná bola oblečená podobne, len podpätky a maľovanie nahradili copiky vyčesané na vrch hlavy. Kývala nožičkami sem a tam a vyzeralo to, že je znechutená rovnako, ako jej mama. Oproti ním sedeli starček a starenka. Manželia. Obaja sa opierali o paličky, boli skromne schúlení k sebe a tichučko si občas niečo povedali. Sálala z nich domáca pohoda, mier a pokora. Sedeli, nikoho si nevšímali, len pani občas vyrušilo kopnutie malej princezny pod koleno. Najprv sa zdalo, akoby náhodou, že nechcene sa dievčatko dotklo špičkou topánky babičky. Čím viac sa stará pani uhýbala, tým viac bolo na dievčatku vidieť, že kopance sú cielené. Kývala nohami, kývala, pohľad upretý na tvár starej pani a kop - a zas akoby nič sa pozerala cez okno. Stará pani si poposadla a za chvíľu zas. Pátravý pohľad a raz, dva, tri - kop. A zas nenápadný pohľad von. A tak dookola. Babka už nevedela kde s nohami a snáď iba slušnosť jej bránila mamičke niečo povedať a tak trpezlivo sa snažila vycítiť okamžik výkopu a včas uhnúť. Ani ľudia okolo nehovorili nič. S počtom kopancov sa len úmerne zvyšovalo krútenie hlavou a znechutenie obidvoch manželov a ostatných cestujúcich. Celé to sledoval mladík stojací opodiaľ. Mal také tie široké nohavice s rozkrokom pri kolenách, vyťahané tričko a čapicu so šiltom dozadu. Žuval žuvačku a občas nezúčastnene zavadil pohľadom o štvoricu. Potom sa zas pozeral znudene von. Nerobil nič. Bol jeden z mála ľudí, na ktorom sa nedalo poznať či sa zabáva, alebo je pohoršený. Keď už stará pani nemala kde uhnúť a dievčatko sa muselo zviesť skoro až na okraj sedačky, aby si mohlo kopnúť, neudržal som sa a povedal som mamičke: "Prosím vás, nemôžete tomu decku niečo povedať? Nevidíte čo robí??" Mamička sa pozrela na mňa potom na svoju princeznú, pohladila ju a pohŕdavo povedala: "Prečo by som jej dačo vravela? My deťom doprajeme voľnú výchovu". Tou odpoveďou šokovala celý autobus. Dievčatko si ešte dvakrát koplo, kým autobus došiel k zastávke. Mladík s nohavicami spustenými poniže pása sa lenivo zobral a prechádzal nezúčastnene okolo štvorice ku dverám. Keď bol tesne pri nich, urobila sa scéna ako z filmu. Bolo to dielo pár okamžikov. Dokolísal sa pomaly k ním, stále mal ten nič nehovoriaci výraz, kľudne až lenivo vybral z pusy žuvačku a jedným pohybom ju zamotal dievčatku do vlasov. Ladným ľahkým pohybom, ako keď maliar dá na obraz tú poslednú dôležitú bodku. Bez mihnutia oka postupoval ďalej k dverám akoby nič. Mamička zalapala po dychu za vyštekla: "Čo to robíš ty idiot jeden"? "Šibe ti?" Chlapec len tak lenivo otočil hlavu späť a úplne kľudným hlasom povedal: Nie, ale naši mi tiež dopriali voľnú výchovu... Ahoj" Knísavým pohybom vystúpil z autobusu na ulicu a ešte sa na starú pani usmial a do okna jej ukázal dva prsty na znak víťazstva. Stará pani mu neisto zamávala. Celý autobus sa zabával. A ja s ním. Teraz v tom prípade "voľná výchova" priniesla svoje ovocie a pre všetkých ten mladík bol taký "borec nakoniec". |
KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR |
OSTATNÉ |
Pozor na zdravu vyzivu!!! |
Dedko s babkou stoja v nebi na nadhernej plazi. Vsade okolo nich stastni ludia, nikto nema ziadne starosti - proste su v raji. Vtom dedko vlepi babke zaucho. - Preco si to urobil? - pyta sa babka. - Keby nie ta tvoja sprosta zdrava vyziva, uz sme tu mohli byt davno! |
KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR |
OSTATNÉ |
bezkonkurencny feministicky vtip |
Kdyz Buh stvoril Adama a Evu, zbyly mu jeste dve veci, které jim chtel dát. > Buh rekl: "Mám pro vás jeste dva dárky, pro kazdého z vás jeden. > Ten první je moci curat vestoje." Adam ho prerusil: "Já to chci, já to chci! > To bude bájecné a muj zivot bude mnohem jednodussí a veselejsí!" > Pak se podíval na Evu a Eva prikyvla a rekla: > "No proc ne, pro mne to není tak dulezité." > Tak dostal Adam od Boha tento dárek. > Adam vyskal radostí, poskakoval a cural tu zde, tu onde, bezel na > pláz, cural i tam a obdivoval se obrazcum, které se mu podarilo > vytvorit v písku. > Buh s Evou pozorovali Adamovo nadsení a pak se zeptala Eva Boha: > "A ten druhy dárek, ktery jsi nám chtel dát?" > "To je mozek, Evo. To je mozek." |
KOMENTÁRE (6) posledný: 7.6.2008, 0:07 | PRIDAŤ KOMENTÁR |
O ŠPORTE |
cyklista |
Viete, ako spoznate usmiateho cyklistu? ...ma musky medzi zubami... |
KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR |
Celkom: 7 (zobrazuje sa 1-7) |