VTIPY OSTATNÉ | Mimibazar.sk

končiace aukcie

návod na inzerciu

časté otázky

VTIPY > OSTATNÉ

ÚČET BOL POZASTAVENÝ

Jana G. (ATI) ID 2188

mimibazar.sk/ati

Bazárik v Čechách

Oblasť: Kežmarok

Registrácia: 2.2.2006

Naposledy: 11.11.2006 9:40

PREBIEHAJÚCE AUKCIE

PODMIENKY PREDAJA

HODNOTENIE 74

RODINNÉ FOTOGRAFIE 0
Rodinné fotky
Scrapbook
Módna show
Spokojní zákazníci
Moje hobby
Záhrada
Naše bývanie
Poradňa
Domáci maznáčikovia
Zberateľstvo
Naše úlovky

KOMENTÁRE

VTIPY 4

RECEPTY 2

NÁVODY 0

Na všetkom sa dá dohodnúť, takže podmienky predaja som si nestanovila.

Celkom: 3 (zobrazuje sa 1-3)

OSTATNÉ

Blbci????

Už dávnejšie som sa kdesi dočítala, že najväčším nositeľom pokroku ľudstva je jeho vlastná lenivosť. Dovolila by som si tejto téze oponovať. Podľa mňa sú v tomto smere ešte o niečo významnejší tí, ktorých v bežnom spoločenskom žargóne označujeme ako blbcov. Za pravdu mi dajú v každom kolektíve, v ktorom nejakého seriózneho blbca majú. Nie lenivosť, ale práve on ich stojí toľko tvorivého úsilia, že jednoduchšie by ho bolo zastreliť a zakopať 3 metre do zeme, ako jadrový odpad. Našťastie však práve pri rozmýšľaní, ako čo najúčinnejšie možno paralyzovať jeho prirodzenú schopnosť škodiť, príde kolektív na toľko nových podnetov, nápadov a postupov, že napredovanie takéhoto kolektívu je doslova neodvratné. Ak si ako kolektív predstavíme celé ľudstvo, alebo aspoň celé národy, je jasné, že blbci hýbu svetom. Ich úloha je síce takpovediac nepriama, ale rozhodne by to bez nich nešlo. Samozrejme, že úsilia kolektívov o obchádzanie blbcov nie sú také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Naozajstný blbec s veľkým B (v poľovníckej terminológii blbec dvanástorák) si totiž tejto svojej vlastnosti nie je nikdy vedomý a, naopak, ju prisudzuje všetkým ostatným.

Navyše sa vždy pritrafí niekto, kto ho v tomto presvedčení vehementne podporuje a všetkým ostatným tak sťažuje cestu k vytúženému "blbec free" ideálu, ktorý je však, ako všetky ostatné ideály, nedosiahnuteľný.

Neprehliadnuteľné komplikácie navyše spôsobuje aj to, že objektívne rozoznať blbca je prakticky nemožné. Aj drvivé väčšiny sa zvyknú mýliť, a tak neostáva nič iné, len uplatňovať prísne subjektívne stanovisko. Dokonca ani fakt, že sa niekto k svojej blbosti verejne prizná, ešte o ničom nesvedčí a podrobnejším skúmaním danej osoby by sme časom mohli dôjsť k záveru presne opačnému. Totiž byť braný za blbca, ako ste už asi mnohí postrehli, nie je až také zlé. Pre príklady vskutku netreba v priestore a čase ďaleko chodiť. Možno práve preto sa v poslednej dobe dostalo ostentatívne prejavovanie svojej blbosti alebo neschopnosti mimoriadne do módy. Zoberte si ako maličký príklad rôzne populárne osobnosti, vážených členov slovenskej high-society, ktorá by mohla byť pre viacerých erudovaných psychiatrov nevyčerpateľným zdrojom profesijnej inšpirácie. Taká osobnosť príde do televíznej relácie a spustí. Vraj nevie ani len žiarovku vymeniť, v škole prepadala z ôsmich predmetov a o internete alebo cudzích jazykoch nechce ani počuť, pretože by musela pohnúť tou dužinou, čo má namiesto šedej mozgovej kôry. Nakoniec hrdo dozná, že pravidelne za volantom porušuje dopravné predpisy a zaklincuje to nejakou ľudovou múdrosťou typu "nič to, že sme sprostí, hlavná vec, že si radi vypijeme". Diváci sa smejú, majú radi také vtipné osobnosti a nie nefúkaných intelektuálov. Osobnosť je tiež rada, že má takých vďačných divákov. Dôsledky? Žiadne pozitívne. Ani niekoľko kritických listov danou osobnosťou nijako nezamáva. Určite z nich hovorí slepá závisť.

Oveľa horším prípadom blbca je však ten, ktorý by sa technicky dal označiť ako blbec škodiaci (v poľovníčtine "škodná"). Ten si často namýšľa, že je priamym nositeľom všetkého pokroku, a preto všetky reakcie voči svojej osobe berie ako útočenie na myšlienky oveľa všeobecnejšie. Napríklad proti záujmom krajiny, národa, ľudstva, alebo horniackej triedy materskej škôlky. Včasné rozpoznanie takýchto blbcov je síce o niečo ťažšie ako tých, čo sa k tomu priznajú v televízii, ale pre danú komunitu je často otázkou ďalšej existencie. Ja osobne by som napríklad aj mala zopár indivíduí, ktoré by som na tomto mieste s nadšením pomenovala, ale keďže žijeme v rozvinutej demokracii, tak to nechám na vaše subjektívne úsudky. Vaše tipy si rovnako ako ja nechajte pre seba, dnes už je totiž trestné čokoľvek a nikdy neviete, ktorý blbec by vás práskol.

Všeobecne vzaté, každý niekoho považuje za blbca a každý je niekým za blbca považovaný. Nikto však nepovažuje za blbca samého seba. Vďaka tomu vo svete funguje v tomto odbore zvláštna vyváženosť, ktorú by mohol narušiť len nejaký zásah zhora, ktorý by znamením ohňa všetkých blbcov viditeľne označil. To by však bol mimoriadne politicky nekorektný čin zhora. Takú vyššiu moc by sme samozrejme okamžite zavrhli a dovolili našim blbcom (hovorilo by sa im "inak rozmýšľajúci") naďalej sa aktívne zapájať do spoločnosti. No povedzte, má ľudstvo vôbec voči nim nejakú šancu? Nemá, a práve preto napreduje.

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

OSTATNÉ

Sme už iné?:-))

Ak vás trápi, či ste už zvliekli plebejskú košeľu priemernosti, zistíte to jednoducho.

Ráno si nájdete poškriabané auto, vašu poštovú schránku vyberá niekto pred vami, ak vojdete do obchodu, väčšina nakupujúcich stíchne. Vaše dieťa sa vracia zo školy a z hier s ostatnými deťmi s modrinami a vy si pomaly začínate uvedomovať, že tu nie je niečo v poriadku. Začnete sa obraňovať argumentmi, že predsa pracujete trikrát toľko ako ostatní smrteľníci, že auto máte na leasing a byt na pôžičku. Odpoveďou sú vám iba chápavé úsmevy typu „len si hovor, my vieme svoje“. Podľa predstáv bežných ľudí každý, kto má trochu viac peňazí, je zlodej (aj keď v prípade úspešných privatizérov je to viac-menej pravda). Po nejakej dobe, keď sa útoky vášho okolia voči vám stupňujú, zmeníte taktiku. Začnete verejne prezentovať svoju chudobu. Obmena šatníka a výmena auta za obstarožný favorit, spolu s verejným oznámením krachu vašej firmy, alebo o vašom prepustení zo zamestnania zase len vyvolajú pohŕdavé úškrny. Okolie je teraz presvedčené, ako sa dobre maskujete. V treťom štádiu začnete svoje okolie ignorovať. Vaše ratolesti začnú navštevovať školy, kam chodia len deti z bohatších rodín. Presťahujete sa do rezidenčnej štvrte, kam je vstup iba po kontrole ochrankou. Lezie to síce do peňazí, ale máte pokoj. Ak však nie ste natoľko dobre situovaný, aby ste si to mohli dovoliť, máte smolu. Vypínate zvonček a po zdvihnutí telefónu sa tvárite, že sa ohlásil telefónny záznamník. Nostalgicky spomínate na časy, keď ste spokojne posedávali so susedmi v krčmičke a debatovali o nesmrteľnosti chrústa. Tieto časy sú už, bohužiaľ, nenávratne preč.

Ste úspešný, ste iný. Trčíte na odstrel. Prijmite čiernu pásku na oči a čakajte na sladkú tmu zabudnutia.

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

OSTATNÉ

Ako predstierať bohatstvo????:-)

V poslednej dobe sa predstieranie, že ste bohatý, tak neuveriteľne rozšírilo medzi pospolitým ľudom, že konkurovať by mu mohlo už len predstieranie, že ste chudobný. Faktom však je, že málokto to robí skutočne s bravúrou a láskou k identite, bez strachu z prezradenia a vyobcovania zo skupiny ostatných, ktorí predstierajú to isté. Pritom predstieranie, že ste bohatý, je jedna z najkrajších identít, ktorá ozajstného znalca môže naplniť skutočnou blaženosťou.

Bohatí sa delia na niekoľko podskupín podľa toho, ako k svojmu bohatstvu prišli. Nás zaujímajú tí najpozoruhodnejší, tí, ktorí mali niekoľko generácií na tríbenie svojich charakteristických znakov, úchyliek a poznávacích znamení.

Sú to tí, ktorí sa bohatými už narodili a pravdepodobne ako bohatí aj umrú. Hodina smrti ich určite nezastihne niekde v chladnej podzemnej garáži s prestrelenou hlavou, ale na slnkom zaliatej terase na pobreží Floridy v bielych šortkách, v požehnanom veku, na perách budú mať senilný úsmev a slané zvyšky margerity.

Predstieranie, že ste bohatý, je psychologicky náročná identita vhodná pre jedincov s ambíciami a so sklonom k masochizmu. Je však aj pomerne návyková, takže by ste ešte pred začatím predstierania mali do svojich úmyslov zasvätiť dôveryhodnú osobu, ktorá vás upozorní v prípade, že začnete vykať svojej matke, chodiť na štvrťročné prehliadky chrupu a len tak zo záujmu na burzu cenných papierov.

Bohatý muž, ktorým predstierate, že ste, nosí kvalitné drahé oblečenie. Nie je však príliš drahé a nie je ani nejako výnimočne dobre zladené. Jednotlivé kusy sa k sebe nemusia hodiť farebne, ale ich výrobcovia musia byť v akomsi buržoáznom súzvuku. Bohatý človek sledovaného typu je totiž konzervatívny a zahľadený do minulosti, takže dôveruje takmer výhradne značkám, ktoré vznikli ešte skôr, než vynašli penicilín. V letných mesiacoch môže byť napríklad základom vášho oblečenia biele tenisové tričko s golierikom Lacoste, v zime sa inšpirujte kostýmom Humphreyho Bogarta z filmu Casablanca. Pre tých, ktorým sa okamžite nevybavili nemeckí dôstojníci, nočné letisko a Ingrid Bergmanová v slzách, len zhrniem, že si treba kúpiť dlhý tmavší plášť, klasický oblek, solídne nadčasové topánky čiernej farby a nevýraznú kravatu. Ak si na to trúfate, tak aj klobúk. Pri jeho výbere si však dajte pozor a pokojne sa spýtajte predavačky, koho jej v ňom pripomínate. Ak povie, že Andera z Košíc, utečte bez klobúka.

Vhodnými doplnkami bohatého je tenisová raketa, golfová loptička TOP DISTANCE 2 mimovoľne vylovená z vrecka alebo fotografia obľúbeného koňa. Zabudnite na ping pong, volejbal, hokej a podobné nezmysly. Bohatý ani nevie, čo to je. Rovnako nevie, že existuje koženka, osviežovače WC a repliky starožitného nábytku. Má rád osvedčené veci, ako Sacherovu tortu, šampanské, pečenú hydinu, plniace perá Montblanc, aspirín, kožené aktovky Louis Vuitton a hracie skrinky s vrtiacimi sa baletkami v tylových sukničkách, lebo mu pripomínajú prázdniny u starých rodičov vo Viedni. V úlohe bohatého však v žiadnom prípade neopovrhujte lacnými vecami. Len si ich začudovane prezerajte. Vidíte ich predsa prvýkrát v živote. Na mieste je aj nečakané nadšenie nad nejakou tou tatrankou alebo teniskami z Bardejova. Musíte mať v sebe niečo z toho turistického pozitívneho myslenia, ktoré vám dovolí chváliť kvalitu tekvicových semienok alebo vyrezávaných vázičiek niekde na druhom konci sveta.

Hlavne nehovorte o majetku a o peniazoch. Máte ich, takže vás až tak nezaujímajú. Tak ako vás nezaujíma teplá voda, televízor a hriankovač. Aj tie máte, a tak o nich nehovoríte. Ako téma hovoru môže poslúžiť nejaký pseudoproblém, ktorý pretriasali v britskej tlači, alebo detstvo vašej babičky za Rakúsko-Uhorska. Bohatý je z dobrej rodiny, a tak nenútene prezentujte vzťahy s príbuznými: "Otec chcel, aby som študoval na Sorbonne ako on, tak som sa nechal prehovoriť" a "Pradedo z matkinej strany bol trochu výtržník, myslím, že v súboji zastrelil Puškina".

Váš celkový prejav by mal byť akosi vzdialene priateľský, tak trochu aseptický a mdlý. Keďže ste sa od detstva nemuseli drať dopredu, nikdy ste na smrť neprahli po ničom nedosiahnuteľnom, zanechalo to stopy na vašom prístupe k životu. Mohli by ste nenápadne demonštrovať nedostatok zaujatia a vôle čokoľvek chcieť. Ak sa napríklad bežný civilista chystá kúpiť auto, preberie tento problém so všetkými kamarátmi, obíde predajcov v okruhu stopäťdesiat kilometrov a strávi dva týždne výrobou tabuľky, v ktorej porovná uvažované modely, ich výbavu, výkonnosť, spotrebu a cenu. Bohatý to nikdy nerobí. Už od detstva totiž vie, že jeho rodina dôveruje nejakej solídnej značke, napríklad Volvo, a tak nemá o čom uvažovať. Jeho prvé, druhé aj tretie auto bude Volvo, inak by ho matka zabila. Vo vašom prípade sa pri blafovaní nemusíte ruinovať kúpou nejakého ojazdeného drahého približovadla, bohatý muž vášho typu používa aj lietadlá a taxíky. Chodí dokonca pešo, ale len v historických stredoch miest, lyžiarskych strediskách a po pláži.

Vo vzťahu k druhému pohlaviu môžete byť mierne romantický, ale rozhodne nie vášnivý ani zábavný. Možno by ste mohli byť fetišista zaťažený na topánky, podväzkové pásy alebo bradavice, to sa vo vašej rodine dedí už niekoľko generácií.

Samozrejme si nikdy nevoďte ženy domov. Choďte k nim, alebo do hotela. Identita bohatého má tú výhodu, že sa môžete nechať vyzliecť, položiť do postele a pasívne si to užiť a nijako to nepoškodí vašu povesť bohatého.

Ženy sa s vami možno veľmi rýchlo začnú trochu nudiť, lebo vašej identite chýba hravosť, ale tie, ktoré si vyberiete, pri vás pravdepodobne zotrvajú, kým budete chcieť, pretože v každej žene pracujú hormóny a v podvedomí striehne fantóm zahniezďovania. Vaše bohatstvo bude pre ne istotou, že by nemuseli pracovať, ale mali by aj s prípadnými budúcimi deťmi zabezpečenú strechu nad hlavou, jedlo, školy, dovolenky a obrovskú kopu vecí, ktoré sú odfotené v ženských časopisoch. Nie všetky ženy sú vypočítavé. Väčšinou o tom nevedia.

Nakoniec ešte všeobecné rady:

1.

Miesto vášho výskytu je kdekoľvek. Nebojte sa stretnutí s inými bohatými, či už skutočnými, alebo blafermi. Je to veľmi poučné a pre vás určite aj zábavné. Stýkajte sa však len s bohatými vášho typu. Stráňte sa boháčov, ktorým pred panelákovými bytmi parkujú firemné mercedesy. Ruky preč od mediálnych hviezd, politikov a profesionálnych športovcov. Ak niekoho z vašich známych uvidíte v televízii, prerušte s ním kontakt. Slušní bohatí do televízie za žiadnych okolností nelezú.
2.

Je dobré mať premyslenú históriu vašej rodiny, lebo je možné, že mnoho ľudí sa bude zaujímať, ako sa človek v našich zemepisných šírkach môže narodiť bohatý. Použite členov rodiny rôznych národností, sprisahanie tajných služieb, nemanželské deti, priemyselné patenty, genetické degenerácie a aristokratický pôvod. Hlavne to rozprávajte stručne a bez záujmu.
3.

Majte pri sebe len malé množstvo peňazí. Asi tak na noviny, na kávu a ľahký obed. Inak plaťte kreditnými kartami. Alebo ich aspoň noste so sebou. Nikoho nebude zaujímať, koľko na nich máte, ani či sú pravé. Dôležité je, aby ste sa ani vy nepozabudli a nechceli niekde v reštaurácii zabodovať kreditkou ukradnutou v hračkárstve.
4.

Obstarajte si bieliacu pastu na zuby a bezpečnostnú schránku v banke. Ani jedno nestojí veľa peňazí, a pritom vašej novej identite pridajú na lesku. Kľúč od bezpečnostnej schránky ostatným naznačí, že máte čo skrývať, a to je dobre.

Opodstatnenosť tohto návodu bola dočasne otrasená pred niekoľkými hodinami, keď som bol účastníkom neformálnej diskusie na tému "Sú bohatí muži žiadanejší než chudobní?" Prítomné dámy sa nakoniec uzniesli, že preferujú nezávislých originálnych chlapíkov bez peňazí, no "s ťahom na bránku".

Kto tomu verí, nech zdvihne ruku.

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

Celkom: 3 (zobrazuje sa 1-3)

MIMIAUKCIE.sk