To, čo sa deje v tomto malom štáte, som nikdy nepoznal a dokonca som
niečo tak zaujímavé ani zo sveta nepočul.

Nikdy by ma nenapadlo, že sa môžeme dostať práve tam, ako to pozorujem
teraz.

Zaujímalo by ma zopár veci, ktoré sa mi zdajú ako nemožné kúzla
všemocného Harryho Pottera a preto by som začal od vlastného prahu. V
päť miliónovom štáte ľudí, kde žije spústa nezamestnaných, zdravotne
postihnutých, detí, dôchodcov, starcov, rómov, grázlov, milionárov,
podvodníkov, ľudí v hmotnej núdzi, ľudí čo nemajú na základné potreby
na udržanie domácnosti a života, si dovolí panovať enormné množstvo
politických strán, či ľudí, ktorí sa o túto mašinériu "starajú".
Netreba už spomínať ostatné oblasti, ako súdnictvo, vojsko, políciu a
rôzne štátne správy, ktoré žijú z dani nás všetkých.

Za povšimnutie stoji bankovníctvo, poisťovne.

Všetko sú to neproduktívne "stroje", záhadne zvyšujúce svoje príjmy.

Kúzla sa stali žiaľ realitou.

Ako je možné, že tento malý štát to všetko dokáže živiť bez toho, aby
sa deň čo deň nezvyšovali ceny?

No nijako! Sú to len dôsledky režimu.

A bude horšie!

Voľba prokurátora...tajná, verejná?

Omieľaná kauza vyvolených, za ktorou stojí kopec času a peňazí.

Panstvo má o prácu postarané a média sa zvezú tiež.

Čas, ktorý touto kauzou strácajú politici, niekto zaplatiť musí.

Je však tak drahý, že to pociťujeme viac ako je únosné.

Starostlivosť o občana do takej mieri, že by som ju skôr nazval "opičou
láskou".

No opak je pravdou!

Denne nové zákony, ktorým už nerozumejú ani zákonodarci a pritom ľudia
tie ich zákony k životu ani nepotrebujú?!

Keby však priznali ich nepotrebnosť, priznali by aj svoju. A to je
predsa absurdná hlúposť zbaviť sa rozprávkového platu, aký nepozná ani
desať riadne pracujúcich ľudí dohromady. Okliešťujú nás okovami, ktoré
sa jedného dňa môžu vymknúť spod kontroly, ako je tomu v niektorých
štátoch sveta. Hrozná skutočnosť slobody!

Zlaté 60-80-te roky, bezstarostný život.

Mesto plné krásnych dievčat, džavotu detí. Školské dvory a ihriská
zaplnené školákmi. Domovníčka čo si vyrovnáva účty so strapatým
Jankom, keď hodil papierik zo žuvačky ku vchodu. Vôňa asfaltu po
spŕške polievacích áut. Mliekareň s konvičkou. Zvedavý pohľad cez okno
vyleštenej škodovky. Plné Korzo mladých ľudí. Gitara, hudba,
priateľstvá... Ako sen, ktorý sa nevráti.

Práca bola samozrejmosťou. Skôr keby jej bolo menej.

Nevedel som že existujú politici a chleba bolo dosť. Nezaťažovali
človeka svojimi vlastnými hlúposťami. Nemuseli sa zaoberať zvrátenými
kauzami, pre obyčajného človeka bezvýznamnými.

Útulky pre psov, práva gayov a lesieb, jazykový zákon, menšiny,
diskriminácia, a pod. Prvoradý bol človek, občan, zdravie, vzdelanie,
práca a jeho život. Pôžičky, ktoré sa dali splatiť ľavou zadnou. Mnohí
ani netušia čo to boli nenávratné pôžičky, či už od štátu, alebo
podniku v ktorom pracovali. Bývanie bolo dostupné všetkým, ktorí mali
snahu žiť pod vlastnou strechou a nie pod Michalskou bránou, či v
kontajnery.

Áno! Tak sa žilo.

Režim som nenávidel asi len preto, že som si nevidel ďalej od nosa.
Nevážil som si čo mi dáva. Nepociťoval som problémy zdravia a ani by
ma nenapadlo že raz budem vstupovať do dverí obvodnej lekárky s
platobnou kartou, či otvorenou peňaženkou. Trestné-na tú dobu. Netušil
som, že ma niekto bude chcieť zmanipulovať viac ako komunisti.
Nechápal som, že keď mám všetko, vrátane vzdelania zadarmo, že sa
musím držať svojej strany plotu. Nechcel som pripustiť, že tie keci
rôznych svetových rádií, sú naozaj len keci, ktoré nás masírovali a
manipulovali už skôr, ako nám to cele došlo.

Keby som vedel aká spoločnosť ma čaká, asi by som robil pravý opak. No
tak ako vtedy, tak aj teraz, jedinec je len nemá trúba, ktorej ľahko
zavrú ústa kusom papiera. Som ale nesmierne šťastný, že som si prežil
obyčajný život, v obyčajnej dobe, v obyčajnom meste bez smradu
križovatiek. Že som vnímal pohľad predavačky v malom obchodíku s vôňou
chleba, ktorá pred tým ako ma obslúžila, porozprávala sa so mnou ako
kamarátka.

Ti, čo nadávajú na tie roky, hádžu smeti, nech sa pozrú na seba a dobu
ktorú vytvorili teraz.

Nech neklamú, nepodvádzajú a nehrabú pod svoje vlastné tučné zadky
majetky, akoby mali žiť tisíc rokov.

Nech si polozia otázku, na ktorú je okamžitá odpoveď.

Kde by tento národ sklonil hlavy, keby nestali paneláky, zdravotne
strediská, školy, a pod. V kontajneroch, podchodoch, bránach, kríkoch?
Ako toaletu by používali nákupné centrá?

To je tá slobodná doba, ktorú nám priniesli.

To je tá šanca, ktorá je v rukách vládcov sveta. Vládcov, ktorých
majetky sú ako rozpočty menších štátov.

To sú tie ohromné rozdiely, o ktorých nám v rádiách priložených na
uchu nepovedali.

Je to doba klamstva, podvodov, zabitie duše človeka, zneváženia
ľudskej dôstojnosti.

Táto doba položí na lopatky aj najsilnejšieho...a možno raz to budete aj vy.

Vložil(a) Zlatica H. (obezitka) ID 62929 | zobraziť ďalšie vtipy

<< mozog | Zlaté časy tu už boli..... | Ešteže tak...:-) >>

nahlásiť

VTIPY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELIA

Eva S. (kao) ID 1893, mimibazar.sk/kao (28.9.2011, 13:34)

trochu prehnane ale pravdive.. predtým obycajných ludí nevyciciavali politici, banky.. bolo menej tovaru ale vsetci rovnako si ho mohli dovolit, a zdarma boli skoly, byvanie, zdravotníctvo fungovalo bez problémov.. a kazdy, kto nevidi pravdu v tomto clanku, asi nema nijakeho pribuzneho, ktory sa bori, aby prezil v dnesnej demokracii.. k comu je takemu cloveku sloboda prejavu, ked mu to nepomoze zlepsit svoju situaciu, naco je moznost cestovat do celeho sveta, ked na to nema.. a ak mate, vase deti nepoznaju vlastnu krajinu

aj socializmus aj demokracia stoja na krásnych myslienkach.. len si odpovedzte, ktorá krásna myslienka bola, ci vlastne je zneuzita na zaslepenie ludi

ODPOVEDAŤ nahlásiť

	Soňa K. (SoK) ID 100241, mimibazar.sk/sok (24.8.2011, 16:40)
	no tak do polovice som to čítala akože ok a pripomínalo mi to chvílu málinko zmenený článok p.Lasicu, kt. si nesmierne vážim, avšak ten jeho článok bol o ľudskej slepote a mal hlavu i pätu.. ale v tomto čo tu čítam ďalej, mi príde, že autor bol podvedený a myslí si že v dobe socializmu by sa mu to azda nikdy nestalo! waw a ešte jedno waw...lebo ani teraz si ten človek nevidí ďalej od nosa nakoľko si neráčil všimnúť že totalitné režimy sú režimy postavené na slepej poslušnosti, ktorej neuposlúchnutie sa trestá zväčša skrytym trestom smrti! Neobhajujem túto dobu ale nie sme si zväčša práve my strojcami svojich osudov?! U seba prosim začnite milý autor! a možno sa k Vám ostatní pridajú...ak nie, nech neplačú nad vlastnou nemohúcnosťou a pohodlnosťou čokolvek zmeniť v očakávaní spasiteľa!..howk
	ODPOVEDAŤ nahlásiť

		Ivana P. (Ika) ID 2154, mimibazar.sk/ika (24.8.2011, 19:38)
		Obdivujem ťa, že si to zvládla aspoň do tej polovice. Ja som to len prebehla. Možno ma odradili tie pravopisné chyby - ak chce niekto rozširovať svoje myšlienky, mal by tomu venovať trochu viac času a námahy . Akurát, čo som tak zachytila, ja si skôr ako usmievavú predavačku pamätám pani, čo mi takmer z ruky uchmatla posledné búrske oriešky, krátko pred Vianocami, prudkým výpadom spoza môjho chrbta Ale k veci, nemám rada tie sťažnosti na "dobu". Doba je len taká, akou ju robíme. A teraz aspoň máme šancu sa k nej minimálne vyjadriť, bez obavy, že na nás vytiahnu vodné delá, alebo že zničia život nám aj našim deťom . Moja pamäť nie je taká selektívna, ako u autora tohto elaborátu
		ODPOVEDAŤ nahlásiť

		Anna Ž. (maryanche) ID 20821, mimibazar.sk/karkuulka (24.8.2011, 16:53)
		presne tak
		ODPOVEDAŤ nahlásiť

	Zuzana K. (zuluka) ID 13864, mimibazar.sk/zuluka (24.8.2011, 16:15)
	no, nie je to teraz žiadna sláva...ale v žiadnom prípade by som socializmus nenazvala zlatými časmi...hlavne s ohľadom na toľkých ľudí, ktorí boli bez príčiny, prípadne pre iné názory degradovaní a obmedzovaní, bezohľadne mučení a na dlhé roky odlúčení od rodiny, koľkí bezdôvodne zomreli...
	ODPOVEDAŤ nahlásiť

Zlata M. (makata) ID 89476 (24.8.2011, 13:54)

Súhlasím-.......

ODPOVEDAŤ nahlásiť

	Jana P. (janie) ID 2934, mimibazar.sk/janie (24.8.2011, 13:42)
	veľmi dobre napísané, bohužiaľ je to presne tak a nikdy sa to nevráti späť
	ODPOVEDAŤ nahlásiť

		Dagmar H. (dasula) ID 6034, mimibazar.sk/dasula (24.8.2011, 14:03)
		vsetko ma svoje plusy a minusy, kazda minca ma dve strany. ani jedno a ani druhe nie je vyhra - ja si to, co bolo, este pamatam a okrem toho, co bolo dobre a je tu vypichnute boli aj uplne ine veci, o tych autor mlci.
		ODPOVEDAŤ nahlásiť