Kde bolo, tam bolo, žilo raz jedno dievčatko, ktoré raz oskalpovali indiáni, a preto ho všetci volali Červená Čiapočka. Dievčatko to bolo milé, iba trochu neposedné. Jedného dňa jej milujúca mamička rozopla putá a hovorí:
-„Stará mama, ktorá býva v domčeku v lese, mi poslala esemesku, že je chorá. Zober jej tento koláč z minulého týždňa, dva nízkotučné jogurty po záruke, a toto silné víno, to ju hádam konečne dorazí!“
-„Ach mamička, neposielaj ma do lesa, les je plný nebezpečenstiev!“
Hlaveň revolvera kalibru deväť milimetrov Čiapočku presvedčila, že rodičom sa nemá odvrávať. Natrela si teda podpazušie anti-perspirantom Rexon, ktorý ju ešte nikdy nesklamal a cupitá po lese, pospevujúc si:
-“Ja sa vlka nebojím, a ja vlka nechytím!“
Vtom spoza stromu vyskočil vĺčko:
-„Fuj ti kokso, ale som sa ťa zľakol!“
Prizrela sa mu lepšie a vraví:
-„Akú máš krásne chlpatú hruď,“ riekla a pošimrala ho po mieste, kde by mohol byť približne chvost. Vlk bol razom krotký ako baránok.
-„A kamže si sa vybrala, Čiapočka?“
-„Ach vĺčko, stará mama je chorá, nechce sa jej na druhý svet, nemohol by si nám helfnúť.“
-„Nemaj boj, budem ti na dobrej pomoci,“ rečie psovitá šelma a zmizne v lese. Ponáhľal sa vlk do domčeka, odpojil signalizačné zariadenie, pracovníka strážnej služby nechal spať, vošiel dnu, uvidel starú mamu a hovorí:
-„Bože, ty si ale na zožratie!“
Ako povedal, tak aj urobil. Predtým však starú mamu vyzliekol. Keďže bol starý fetišista, obliekol si ženský odev a šup, šup do postele. Čiapočka zatiaľ v lese vychlastala všetko víno, a mierne otrávená životom a poriadne alkoholom vošla do domčeka. Starú mamu videla mierne rozmazanú a chlpatú a vraví:
-„Ahoj bobor. A čo máš také silné zuby?“
A vlk na to:
-„Ty trúba, najprv sa máš pýtať na oči!."
-„Ja trúba, najprv sa mám pýtať na oči! Prečo ich máš také veľké?“
-„Lebo som si vypila.“
-„A prečo máš také veľké uši?“
-„Prestaň Čiapočka, veď to som ja, vlk!“
-„A prečo ležíš v babičkinom koši z bielizňou?“
-„Preto, že všetko bolo také mäkučké, až som zaspal.“
-„A, čo stará mama?“
-„Stará mama? Tá mi teda poriadne dlho leží v žalúdku.“
-„Veď aj mne, aj mne,“ zašepkala zmyselne Čiapočka a pritúlila sa k vlkovi.
-„Viem, čakáte na horára, ale horár nepríde.“
Les, v ktorom bývala stará mama po roku 1992 zobrali štátnym lesom a vrátili pôvodným majiteľom, teda starej mame. Lenže tá záhadne zmizla a dodnes sa nič nevyriešilo. Mamička a Čiapočka záhadne zbohatli na predaji dreva, ale nakoniec im to bolo nanič, pretože obidve zožral vlk. Raz darmo, svet dnes patrí mladým, dynamický dravcom.

O Červenej Čiapočke | List klienta do zdravotnej poisťovne >>

nahlásiť

VTIPY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELIA

MIMIAUKCIE.sk