Aj keď ste neni šecci z Nitry, dovolím si jeden svoj príspevek venuvať dialektu, na kerom som odrastau. Ňé šecci sa k nemu hlása s takú radosťú jak já alebo zopár ďalších predstavitelov ortodoxnej nitránčiny. Jenna vec je vyprávať po nitránsky. To ví každý. Ortodoxná nitránčina je druhá vec. Medzi jej predstavitelov radím mená jak Buben, Pišta Bleho, Aneta (kaderníčka), ale aj Emu, Medvedík a moja maličkosť. Rozdíl je v tom, že pokál ortodoxná nitránčina a nitránčina majú rovnaký rečový základ a vyznávajú rovnaké pravillá, ortodoxná nitránčina je o volačo agresívnejšá, a nelakne sa ani v cudzom prostredí.
Gramatické pravillá spoločné pre nitránčinu aj ortodoxnú nitránčinu
1. mäkké l neexistuje, tam de je v spisovnej slovenčine „ľ“, nitrančan poví l
2. dvojhlásky neexistujú, namísto „ie“ poví „é“ resp. „í“ (napr. „mléko“, „nevím“), namísto „ia“ použije „á“ (napr. „vác“), namísto „iu“ prečíta „ú“ (napr. „najlepšú“)
3. ô sa číta ako ó (napr. „vól“, „škólka“, „mócť“)
4. „il“ na konci slovés v minulom čase sa číta „eu“, u ortodoxnej nitránčiny dokonca „ev“ (napr. „hovoreu“ resp. „hovorev“, „peu“ resp. „pev“), „al“ ako „au“, resp. „av“ („nedovolau“, „pomáhav“), „el“ ako „eu“, resp. „ev“ („dospev“, „natreu“) a pod.
5. „dl“ sa číta ako dvojité l, „dn“ ako dvojité n. Toto pravillo najlepšé dokumentuje tzv. prvá nitránska veta: „Pallo myllo vella umývalla“
6. po nitránsky neni „chcieť“, ale steť, čo zas ilustruje tzv. druhá nitránska veta: „Steš – nesteš, nehaj tak“
7. Nitran je len saláma, gdo vypráva po nitránsky je Nitrančan
8. samohláska „o“ sa často mení v nitránčine na „e“. Na toto sú dva vzory – vzor „breskyňa“ a vzor „švager“. Vzor „breskyňa“ sa použije v prípade, keď sa „o“ nachádza v prvej slabike slova, vzor „švager“ pre „o“ v druhej a ďalších slabikách slova. Ďalšé príklady: „zeber“, „vepchau“, (zober, resp. vopchal polla vzoru breskyňa), „svoker“, „pátek“ (svokor, resp. piatok polla vzoru švager).
9. Pozor! Žánne slovo sa nemóže meniť polla obidvoch vzorov (to by sa napr. ze Zobora mohou stať Zeber, čo by bolo na úkor zrozumitelnosti).
10. Zatál jedinou známou výnimkou z pravilla 9 je slovo „uterek“.
11. Ide sa „pri Tesco“ a „pri štadión“, a ňé „k Tescu“ či „ku štadiónu“ (nepripúšťa sa ani ponitránčené „ge štadiónu“).
12. po nitránsky sa nehovorí ju, ale hu...videu si hu?
13. Nitrančani si nelámu hlavu ze spodobuváním, ani z rytmickým krátením, takže keď napíšete slovo tak jak očujete, vóbec nespravíte chybu (napr. „gdo to bou?“, „to si de videv?“, „zedou si mi kok0t“ – neni ani vzor breskyňa, ani švager, do by steu vedeť)

Pozn.: Slovo „ňé“ sa v nitránčine nemusí nevyhnutne písať s „ň“. Píše sa preto, aby si neznalí veci nestotožňuvali nitránčinu s trnafčinou, lebo mnohým to zní podobne a potom si myslá, že ide len o to hovoriť tvrdo. Nitránčina neni len o tom. Smrť Trnave!

<< popoluska | ORTODOXNÁ NITRÁNČINA

(upozornit administrátory na porušení pravidel)

VTIPY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELIA

Jana Ratajová R. (jeny) ID 2978, mimibazar.sk/jeny (30.6.2009, 20:20)

to som mala čítať pred skúškou z dialektológie, taký prehľad neda ani univ.profesor :-)

ODPOVEDAŤ

Daniela O. (rrybka) ID 48117, mimibazar.sk/rrybka (29.6.2009, 15:51)

kazady kraj ma volaky slang ale kazdy by mal ovladat spisovnu slovencinu hlavne na verejnosti, zahoraci teda boslutne nevedia moj prvy kontakt so zahorakmi-myslelasomz es u to ceske kolegyne, hihi, a Trnava, dalsia hruza.doma si rozpravaj ako chces ale vo vseobecnom styku hovor spisovne.aj u nas svokra je z Moravskeho lieskoveho a pouziva viac cske ako slovenske vyrazy nechcem aby nas maly tak hovoril..

ODPOVEDAŤ

Silvia B. (Pata1) ID 49979 (29.6.2009, 14:32)

mala som spolubývajúcu na internáte z Topoľčian (clamp)

cteš necteš mosíš :-)