„ach jaj to je spomienok, aj som sa zasmiala aj smutno mi ostalo, že teraz je to všetko akési divné - umelé. A na prašáku (klepači), čo všelijakých premetov som tam narobila, za nohy visela, podomňou betón ,-) mama v okne kričala - zlez dolu, ked ma náhodou vymákla a najlepšie hry, ked kopali…“