„Monička, si [A], že ma tak vždy vychváliš (L), keby niet teba, tak už by ani nemal kto ohodnotiť moje výtvory... ,-), doma to už berú ako bežný fakt... čo budú zbytočne míňať slová... :-D, ďakujem ti, naozaj (pusa) (pusa) (pusa) (F) (F) (F) (L) (L)“