„Drahý zať, určite sa čuduješ, že sa po toľkých rokoch ozývam. Ale sľúbila som dcére, že ti napíšem. Koľko je to už rokov, čo ťa nechala? Asi päť? Možno aj viac. Ako sa hovorí, čas je najlepší lekár, všetky rany zahojí. I mne sa už noha zahojila, čo si ma zo žartu zhodil zo schodov. Teraz už…“