„Ďakujeme, veľa krát sme hrdinkami neboli, často sme aj plakali, mnohokrát som sa so Saškou v noci prechádzala po chodbách oddelenia a počúvala jej plač, šepkala som jej do uška, že všetko prebolí, že všetko bude v poriadku a samej mi tiekli potoky sĺz, ktorým som sa nevedela ubrániť...a keď sa…“