„Martinka, no čo k tomu dodať, to isté som si vravela aj ja, nech bude Nat akákoľvek, budem ju ľúbiť, veď som jej mama (mamca).Niekomu osud poriadne zamieša karty, Vy ste sa s tým svojím zmierili a je to úžasné, aj ja sa občas pozerám na malú Nat a príde mi ako zázrak... (child1)V utorok odchádzame…“