Čo by som urobila, keby som bola mladá a zdravá

Emigrovala by som. Odišla by som zo štátu, ktorý má zákony na to, aby z človeka žmýkal peniaze za každých okolností.

Ako to myslím?

Povedzme, že som psychicky labilná. Potrebujem chodiť do prírody kedy sa mi zachce, nie iba cez dovolené voľno a víkendy. Nie som simulant. Ale keď sa cítim nie úplne dobre, hľadám spôsoby, ako sa dostať do pohody. A nie sú to drogy ani alkohol.

Jednoducho potrebujem chodiť do lesa medzi stromy. A v lete k jazeru.

Pre tento hendikep nepracujem. Teda v zmysle nezarábam peniaze. Som takzvane dobrovoľníčka. Občas niekomu vyvenčím psa, urobím nákup alebo postrážim chorú osobu. V domácnosti sa neulievam. Aj keď práve teraz nevarím, lebo mám očistnú kúru.

Potrebovala by som "papier na hlavu". Ale je v tom háčik. Koľko je takých ako ja? To by bol invalid každý druhý. Takže aj keby som sa porozprávala s psychiatrom, papier na hlavu asi nedostanem. Nepácham samovraždy, nesprávam sa agresívne. Síce dosť často robím veci, ktoré "normálni" ľudia nerobia, ale som blázon neškodného typu.

Okrem toho nie som imúnna voči chorobám. Pred asi piatimi rokmi som zistila, že mám zdravotné problémy chronického charakteru. Lekári by mi vedeli "pomôcť". Vyrezať, zašiť, nasadiť  chemoterapiu. Ďakujem, neprosím, Odmietam takúto medicínu. Snažím sa počúvať svoje telo a neškodiť mu. Najmä neprejedať sa sladkostí. Je to náročný cieľ. Som z tých, ktorým sa nežiada mäso, ale práve sladké dobroty. A mlieko. Bola som na mllieku doslova závislá. Pán boh ale chcel, aby som si ešte požila a vďaka jeho pomoci som abstinujúci - ako sa povie človeku, ktorý je viac než len mliekofil?

Štát nielen stále žiada poistné, ale neustále jeho výšku zvyšuje. A má páky nato, aby zo mňa žmýkal ničím nezaslúžené peniaze. Lebo zdravotnícku starostlivosť - tú hradenú zdravotnou poisťovňou, si neprosím. Už roky žijem bez nej a dovolím si tvrdiť, že vďaka tomu ešte žijem. Dokedy? Kým na mňa nepošlú exekútorov a nevyvlastnia mi byt. Lebo ako bezdomovec si toho už veľa nepožijem.

Bude o pár sirôt viac, no a čo. Štátu je to jedno. Poriadok musí byť, no nie?