Zmieriť sa s plynutím času

Aj vy poznáte ten pocit, že čas letí, beží, - a vy prestávate stíhať?

Naháňate sa, stresujete sa, dobrý pocit zo života - už ani neviete, čo to je?

Tak mne trvalo vyše 50 rokov, kým som prestala s časom bojovať.

1. fáza môjho "prebudenia" prišla, keď nám do domácnosti pribudol pes. Všimla som si prekvapujúci jav: psíčkari na večernej prechádzke nevyzerali byť vystresovaní z toho, že "zabíjajú čas" venčením svojho psa. Naopak, užívali si to!

Vtedy som si povedala: keď ONI môžu žiť pokojne bez neustáleho sa naháňania, snáď by som mohla začať takto žiť aj ja. Nebolo to len tak, že zázrak - a už môj život plynul pokojne. Ale bol to začiatok. Na prechádzke so psom som sa preladila do "tu a teraz" a síce ma povinnosti v domácnosti čakali, nič sa nespravilo samo, aspoň som na ne počas venčenia nemyslela. Aj to bol úspech, a veľký, lebo dovtedy som sa stresovala prítomnosťou, minulosťou, aj budúcnosťou.

Myšlienka predchádza skutočnosti. Zmena v myslení spôsobuje zmenu reality. Overené.

Máte niekto podobnú súsenosť?