Spomienky generála Lorenca

Chytil ma upratovací záchvat. Rozhodla som sa, že prečítané knihy, ktoré mi neprirástli k srdcu, a teda sa ich nechystám čítať znova, posuniem ďalej.

Nie som schopná vyradiť knihu Ministerstvo strachu? od Alojza Lorenca. Mám v nej zvýraznené časti textu. Niektoré myšlienky sú filozofické. Napríklad:

str. 23: Svet sa vyvíja a mení. Menia sa i farby, ktorými sa označuje dobro i zlo. Čierna farba sa strieda s bielou a len siví ľudia ľahko prechádzajú zmenami. Bez ohľadu na pozitív alebo negatív politickej fotografie zostávajú siví.

str. 25: Uvedomujem si, že ak niečo ľudia dokázali doviesť takmer do dokonalosti, tak je to práve schopnosť zdôvodniť všetky svoje kroky tými najušľachtilejšími pohnútkami.

Iné sú svedectvom o dobe, teda historicky cenné. Príklady:

str.66: (o ekonomických i morálnych prečinoch smotánky)

Bol to paradox. Čím bola škoda väčšia, tým menšia bola pravdepodobnosť vyvodenia zodpovedajúcich dôsledkov.

str.98 (o úlohách spravodajských služieb)

Asi nik nepochybuje, že takými "inými" úlohami je predovšetkým všestranná podpora vhodných politických síl v záujmových krajinách. Je známe, že ešte v sedemdesiatych rokoch CIA podporovala kresťanskodemokratickú stranu Talianska sumou asi milión dolárov ročne, čo už bola iba časť podpory z predchádzajúcich rokov. Netreba pochybovať, že Komunistická strana Talianska bola podporovaná z druhej strany. Snaha o vplyv na vývoj rozvojových krajín bola tiež vždy obojstranná.

Od strany 100 je tých zaujímavých pasáží oveľa viac a týkajú sa už konkrétnych situácií v našom bývalom štáte.

Možno túto knihu niekedy predám, alebo ju vyradia moje deti. Ale podľa mňa má svoju hodnotu. Škoda riskovať, že skončí ako odpad.