Ako som si upratovala podvedomie

Najprv som si uvedomila, že mám podvedomie. :-)

Že sa v podvedomí skladujú city, na to ma upozornila akási Brandy Gillmore, ktorá má Svedectvo cez TEDx talk na youtube. Ja by som to nazvala Svedectvo o zázračnom uzdravení. Vnímam to tak, že ju nejaká vyššia sila (Boh) viedla. Ale ona spomína iba zlé pocity a podvedomie.

A že ich tam, v pivnici podvedomia, mám naskladovaných príliš veľa a z nich je určite kopa škodlivých, to už mi našepkával môj zdravotný stav - najmä nespavosť. Teda nespavosť  v noci, aby som sa vyjadrila trefne. Cez deň ma obchádzal spánok a lákal už od raňajok.

Tak som si raz večer zavrela oči a skúsila si definovať, ktorých pocitov to mám najviac. Vyšlo mi sklamanie a strach.

Tomu predchádzalo akési pozorovanie môjho života akoby zboku. Vynorila sa mi otázka: Prečo tak ľahko podlieham beznádeji a prečo hneď pri každej prkotine stresujem?

Presne taká som. Ako vystresovaný neurotický ratlík. Alebo v modernejšej podobe čivava.

Tak som sa zamerala na svoje detstvo a dospievanie. Dôvod niekde byť musí.Trochu som sa prehrabala v spomienkach, nejaké traumičky som objavila. Ale čo ďalej?

Vtom mi došlo, že sama s tým nepohnem. A peniaze na psychológa či psychoanalytika nikde.

Ešteže majú chudobní prístup k Bohu. Keď chcú. Lebo aj kresťania občas priznajú, že Boh je všade. Aj pre nepravoverných. Nelegitímnych katolíkov, evanjelikov či pravoslávnych.

Tak som si uvedomelo zopakovala otčenáš. Mám už skúsenosť, že je to zbraň proti - zlým myšlienkam, napríklad. Potrebovala som sa napojiť na nejakú vyššiu silu, no a nechcela som, aby sa na mňa prilepil nejaký čert či ujetý ezoterik. Posledný verš o neuvádzaní do pokušenia som podľa svojej tradície vynechala. Aj tak to nefunguje. Dovolil, aby pokúšalo už prvú Evu, a dovoľuje mu (zlému), aby pokúšal každého jedného.

A o chvíľu mi prišla spásonosná myšlienka. Skrývala sa v otázke: načo sú dobré sklamania?

Tak som spozornela. Čo by sa stalo, keby sa mi z podvedomia "vypratali" všetky sklamania, ktoré som kedy zažila? Bola by som na tom horšie? Bola by som o niečo ukrátená?

Čo myslíte, nechala som si ich? Položila som si otázku, či sa mi ešte niekedy môžu zísť?

Buďte ako deti - majú deti plnú pivnicu sklamaní? Nemajú. A čo, chýbajú im?

A preto od včera neočakávam málo ani príliš - aby som nebola sklamaná!

Ešte mi ostal strach - doň sa pustím nabudúce. Všetko má svoj čas.