Svet po apokalypse - ako si ho predstavujem

Skoro sa im tá provokácia podarila. Ruské rakety v Poľsku. Stačilo málo, a zopakovala by sa zámienka na útok/pripojenie sa ďalších krajín do vojnového konfliktu. (atentát na Františka Ferdinanda, obsadenie vysielača v Gliwiciach)

Čo nás čaká? Čoho sa ešte dožijeme?

Veľmoc chce vojnu. USA má úspešnú históriu: z väčšiny vojen, v ktorých sa angažovala, mala profit.

Bude to biologická vojna? /Koronavírus síce namastil vrecká akcionárom Pfizeru, ale inak to bol fail. Želaný úbytok obyvateľov Zeme sa nekonal./

Objaví sa nový vírus niekde na Ukrajine? V tom prípade bude Slovensko v pozícii Talianska v čase koronavírusu. Kto prežije?

Veľmi si želám, aby o prežití či neprežití nerozhodovala politická príslušnosť, výška bankového konta a úroveň naivity či stupidity.

Mám takú peknú utopickú predstavu, že by mohli prežiť bohabojní, nenamyslení ľudia s dobrými úmyslami k ostatným. Táto predstava je síce nepravdepodobná, ale umožňuje mi nestratiť nádej v budúcnosť ľudstva (a možno aj moju).

Na rozdiel od surového boja klanov o prežitie si v predstavách "maľujem" preživších, ako sa tešia zo stretnutia s neznámym človekom. (Preživší tiež veria, že prežijú len dobrí.) Ako si pomáhajú, delia sa o životné potreby, informujú sa o zdrojoch dobrej vody, začínajú spoločne poľovať a pestovať plodiny. Niektorí majú znalosti, iní semená. Práce riadia tí, čo majú znalosti! Niečo ako komunitné záhrady, len vylepšené.

Predstavujem si, že ľudia budú vzácni (podľa kritéria prežitia uvedeného vyššie).

Budov na bývanie bude dosť. Dreva na kúrenie habadej. Plochy na obrábanie koľko si človek trúfne. Zvieratá by mohli katastrofický vírus prežiť v hojnom počte. Znova sa človek pripojí k inteligentným šľachetným zvieratám ako sú kone. Začne rozumieť správaniu divých vtákov. V tichu, prerušovanom len rečou či spevom alebo hrou na hudobné nástroje (žiadne rádio, osobná či nákladná doprava, lietadlá či vlaky) sa bude tešiť zvuku vlastného srdca a konečne bude počuť aj svoj vnútorný hlas. Užasne, aký je krásny svet.

Namiesto drastického ochladenia, aké by nastalo po ničivej jadrovej vojne, sa počasie ustáli. Všade bude príjemne - ani horúčavy, ani zima. (Viem, toto je nepredstaviteľné a porušuje to všetky prírodné zákony, ktoré doteraz poznáme. Ale však som na začiatku povedala, že je to moja utópia, idealizovaná predstava.)

Dokonca je možné, že preživší budú vitariáni a vôbec nebudú potrebovať zabíjať zvieratá alebo pestovať obilie. Nebudú vlastne potrebovať pracovať. Budú robiť iba to, o čom si myslia, že im to pánboh predurčil. Trochu vylepšovať divokú prírodu - aby len tak nadarmo nepostávali. A budú sa tešiť. Radosť, že zlé sily boli porazené, bude trvalá.

Prírodu už nebude mať kto drancovať. Ľudia ju budú, naopak, zveľaďovať. Karpaty sa nám zas zazelenajú, holiny po vyrúbaných stromoch sa zacelia. V starých stromoch zahniezdia vzácni lesní vtáci. Staré stromy už ľudia nebudú odstraňovať, naopak, budú si ich vážiť. Ľudia sa zaslúžia o to, aby sa do lesa vrátila biodiverzita. Vrátia tam jasene, javory, lipy. Vody bude dostatok, ožijú aj bazy, vŕby a liesky.

A keď si to predstavujem takto, už sa neviem dočkať. :-)