Kotor (Čierna Hora)

Čierna Hora sa mi zdá oproti turistami hojne navštevovanému Chorvátsku ako taká Popoluška. A  pritom som bola uchvátená hneď po tom, ako sme vpluli do zálivu. Otvorila sa nám nádherná scenéria zalesnených brál, staršie aj novšie budovy roztrúsené po pobreží. Našim cieľom bola návšteva starého mesta, preto sme sa po vylodení vybrali práve tam. Chceli sme vystúpať k  starobylej pevnosti na vrchole kopca. Google udáva, že k nej vedie 1350 schodov. No, nepočítala som ich, ale vyšľapala som takmer až hore. Takých 1300 schodov som dala - takmer som pri tom vypľula dušu ako sa hovorí, pretože tam ide dosť turistov, chodník je úzky a treba držať tempo, ale dala so to. Úplne posledný úsek bol pre mňa už príliš neschodný, tak som to neriskovala. Šľape sa sčasti po starých schodíkoch, sčasti po rozpadnutom chodníku, občas treba niečo aj preliezť. Obdivovala som odvahu niektorých turistov, ktorý šľapali iba v šľapkách - aj v pevnejšej obuvi (botasky) sa to miestami veľmi šmýkalo, pretože kamenné schody sú vyleštené a klzké od toľkých návštevníkov a miestami rozpadnutý chodník tiež neposkytuje úplne bezpečný výstup. Trocha ma prekvapilo, že iba chvíľu od začiatku výstupu bolo treba zaplatiť vstupné 8 € - u nás sa zvyčajne takéto prírodné výstupy nespoplatňujú. Ale čo už - keď sme tam už boli, chceli som ísť hore. Zhruba v polovici či v tretine cesty bola medzizastávka pri kaplnke, kde sa dalo kúpiť malé občerstvenie (voda, limonády, sladkosti) a potom už len šľapanie. Ale oplatilo sa, odmenou bol nádherný výhľad na záliv a staré mesto. Dole to išlo lepšie, ale schody sa viac kĺzali. Ale ak Kotor niekedy navštívite, určite si výstup nenechajte ujsť. Po zostupe sme sa poprechádzali po uličkách starého mesta, občerstvili sa zmrzlinou, kúpili suveníry a posedeli si v prístave, pokochali sme sa pohľadom na večerný záliv a po západe slnka sme sa opäť nalodili. Viem si tu predstaviť aj letnú dovolenku, je to naozaj malebné prostredie.