Lanzarote

Kanárske ostrovy boli kedysi pre našinca iba snom. Ja osobne som nikdy týmto smerom akosi neplánovala cestovať, ale po dlhšej dobe necestovania som tento rok spolu s kamarátkou tak akosi náhodou, či riadením osudu zablúdila práve sem. A neľutujem. Rozlohou je to malý ostrov, najmenší z Kanárskych ostrovov, ale zistila som, že disponuje naozaj krásnymi zákutiami. Ak sa teda rozhodnete cestovať na Kanárske ostrovy, jeho výber môžem iba odporúčať. Ostrov nie je vďaka jeho rodákovi - architektovi a umelcovi Cesare Manriquemu zastavaný výškovými a ultra modernými budovami, naopak zachoval si svoju typickú architektúru. 

My sme bývali v najväčšom stredisku (Puerto del Carmen), iba pár krokov od najväčšej pláže Los Pocillos Beach. Ostrov sme navštívili tesne pred začiatkom hlavnej sezóny, na prelome júna a júla, keď tu nebolo ešte veľa turistov, teplota vzduchu bola okolo 24°C a teplota oceánu 21°C. Na ostrove v tomto čase trocha viac fúka vietor, ale nebolo to nič hrozné. Od sprievodcu sme sa dozvedeli, že najlepší čas na návštevu je september, keď je vietor miernejší, oceán aj vzduch o pár stupňov teplejší - tak možno ešte niekedy navštívim ostrov aj v tomto ročnom období.

Pláž bola čistá a udržiavaná, k dispozícii boli bezplatné čistučké a moderné sociálne zariadenia či sprchy. A zvuk oceánu je úžasný.

Ak budete na ostrove, určite si nenechajte ujsť výlet po ostrove - v ponuke je viacero možností. My sme si zvolili veľký okruh, v rámci ktorého sme navštívili lagúnu El Golfo, národný vulkanický park (ten určite nevynechajte, je to zážitok), vinársku oblasť La Geria, Haríu, miestnu plantáž, na ktorej sa pestuje Aloe a vulkanickú jaskyňu Jamón del Aqua s úžasnou koncertnou sieňou vybudovanou priamo v jaskyni.

Individuálne sme navštívili kaktusovú záhradu Jardín de Cactus a hlavné mesto Arrecife. Po ostrove sa veľmi dobre cestuje miestnou dopravou - klimatizované autobusy chodia často a nie sú drahé. Ak ste milovníkom kvetov, rozhodne navštívte kaktusovú záhradu, kde sa nachádza cez 10 000 kaktusov z 5 kontinetov sveta. V záhrade (a samozrejme aj inde) je možnosť ochutnať aj jedlo typické pre ostrovy - Papas arrugadas, čo sú v preklade vráskavé zemiaky - zemiaky uvarené v šupke vo vode s veľkým množstvom soli (ktorá sa tu ťaží) a citrónom, ktoré sa podávajú s rôznymi druhmi omáčok - je to jednoduché ale chutné jedlo.

V Haríi sme ochutnali miestnu kuchyňu a lokálny palmový likér, ktorý sa podával s kopčekom šľahačky, posypaný škoricou - chutil dobre samotný aj po zmiešaní so šľahačkou. V stredisku bolo kopec reštaurácií a obchodov. Ostrov má vybudovanú všetku infraštruktúru, kvalitnú cestnú sieť a oplatí sa ho vidieť.