sivá stolica

Človek si zvykne na všetko. A tak, postupne, pomalými zmenami, si zvykáme aj na zhoršenie zdravia nášho tela. Telo nám síce vysiela správy o tom, že niečo nie je v poriadku, ale my jeho reči nerozumieme, a kým sa nenaplní pomyselný pohár jeho trpezlivosti a "nezradí nás", nič nepodnikáme.

Takto si zvykáme na to, že sme stále unavení. Že po jedle túžime po jedinom - môcť si ľahnúť a vypnúť sa. Zvykneme si aj na pigmentové škvrny na koži, ktoré sme tam ešte pred časom nemali. Preťažená pečeň niekam ukladá odpad, ktorý už nevládze vypratávať klasicky, a odkladá ho na povrch tela, kde je relatívne neškodný.

Nič nás nebolí a tak nič neriešime.

Prírodné národy majú možnosť, ktorú nám civilizovaný spôsob vyprázdňovania vzal. Všímať si, čo z nás vychádza.

Pri malých deťoch vidíme, čo zanechajú v nočníčku. Akonáhle sa naučia chodiť na záchod, strácame prehľad o tom. akú to má farbu, konzistenciu  - a tak prehliadneme varovné signály, kým sú ešte mierne.

Ak máte možnosť urobiť svoju intímnu potrebu tak, že budete vidieť, čo z vašich čriev vyjde, využite ju v záujme "prevencie" - určite prídete skôr ako Váš doktor na to, že potrebujete nejakú zmenu v životospráve.

Ak uvidíte, že stolica je sivej farby, určite sa zastavte a vygooglite si, čo to znamená. Pravdepodobne sa príliš stresujete (dlhodobo) alebo holdujete nezdravým tukom a vyprážaným pokrmom. Uvedomte si, že zdravie máte len jedno, a pečeň tiež. A že určite nechcete skončiť v nemocnici na Slovensku s niečím, čomu ste vedeli predísť.