O vojne a nenásilí
Vojna na Ukrajine zastavila šírenie koronavírusu. Médiá sa s nadšením vrhli na novú tému, koronavírus stratil umelo živenú, nezaslúženú pozornosť politikov a širokej verejnosti.
Predtým sme mali bojovať proti vírusu. Najprv rúškami a nakoniec zapojením sa do experimentu s novými vakcínami. Teraz nám kážu bojovať proti násiliu pomáhaním utečencom.
Aký druh boja nás čaká nabudúce?
Vždy nám ukazujú nepriateľa niekde mimo nás. V skutočnosti naším najväčším nepriateľom, nepriateľom našej ľudskosti, je naša slabosť, nedostatok odvahy, krivý charakter, poživačníctvo, mamon a najmä strach zo straty vybudovanej pozície, blahobytu.
Sme kŕmení správami, reklamami a pseudokultúrou. Utekáme od reality do virtuálneho sveta. Utekáme sami pred sebou, pred našimi nedokonalosťami.
Bolo nám už dlho dobre. Tu, na Slovensku ako i celkovo v Európe. Okrem Balkánu všade relatívny poriadok a mier. Napriek nedostatku niektorých vrstiev spoločnosti, prebytok vo vrstvách iných.
Tak dobre nám bolo ako Jóbovi pred skúškami Lucifera. A tak ako na Jóba, aj na nás prídu skúšky. Skúšky charakteru, skúšky oddanosti etickým hodnotám či Bohu.
Sme na tieto skúšky pripravení? Ako ich asi zvládneme?
Naše telá majú dostatok potravy. Hrozí, že v budúcnosti budeme trpieť nedostatkom. Budeme sa musieť uskromniť. Dokážeme to?
A čo duchovná potrava? Čím je menej jedla, tým bude dôležitejšia. Aby sme sa neznížili k násilnostiam, páchaniu zločinov - a aby sme sa od utrpenia nezbláznili.
Do tejto doby odporúčam inšpirovať sa napríklad cestou nenásilia veľkého Inda Gándhího. Dokázal zjednotiť ľudí napriek tomu, že ich nechránil pred dôsledkami ich odporu voči nespravodlivým zriadeniam v Južne j Afrike a v samotnej Indii.
Uspela by jeho cesta aj na Slovensku? Alebo my sme takí pokrytecký, zbabelý a duchovne slabý národ, že by sa k nemu pridala len hŕstka výnimočne odvážnych hrdinov a celý zvyšok národa by sa prizeral, ako ich nespravodlivé mocenské kruhy lynčujú?
Môžeme my Slováci zazlievať národu, ktorý nechal ukrižovať nevinného človeka božského pôvodu? Môžeme sami seba pokladať za kresťanov?
Nechali sme si nanútiť respirátory, v ktorých sme sa skoro dusili, nechali sme si pchať do lebky testovacie paličky. Polovica národa sa nechala napichať vakcínou, mnohí len preto, aby mohli ísť na dovolenku do zahraničia...
Báli sme sa o svoje zamestnanecké pozície. Báli sme sa o svoje životy. Naozaj chceme žiť opantaní strachom, ktorý nám zámerne očkujú, aby nás mohli lepšie ovládať? Žiť na úkor kohokoľvek, len aby sme si svoj život a životnú úroveň uchránili?
Nechcem trpieť. Nemám odvahu povedať: Nech sa stane Tvoja vôľa. Som jedna z mnohých. Ale inej cesty, ako je napísané v knihe kníh, niet. Iba ak samovražda. Kto sa usiluje zachrániť si život, stratí ho. Kto je ochotný umrieť alebo trpieť pre Pravdu, Lásku, ten má šancu si svoju dušu zachrániť.
A práve o tú dušu ide. Neznížiť sa k útlaku iných pre svoj blahobyt. Radšej nechať zničiť svoje telo. Toľko teória. Keď už neoplácať zlo dobrom, aspoň neoplácať zlo zlom. Nespolupracovať so zlom.
Boh vie o každom z nás, koľko utrpenia unesie. Nechá nás podrobiť sa skúške a kto sa k nemu bude obracať v prosbe o pomoc, skúšku urobí. Preto, milí Slováci a Slovenky, nebojme sa!
