Denník disidenta

Dostala sa ku mne náhodou (?) kniha s denníkmi Bieloruských disidentov. V tejto dobe, kedy sa v Česku zjednocujú policajti, hasiči, doktori, zdravotnícky personál a ďalší a prichádzajú s Deklaráciami zameranými na skončenie diktatúry a cenzúry a segregácie ľudí opierajúcich sa o pandémiu, na Slovensku máme len zopár odvážlivcov, ktorí idú s kožou na trh.

Možno som pesimistka, ale mám presvedčenie, že na Slovensku nebude tak skoro sloboda a demokracia. Dúfam, že nebude aspoň invázia vojsk USA. Že návrh dohody o spolupráci v obrane medzi SR a USA stopne parlament.

A tak tí odvážlivci, namiesto toho, aby vyburcovali národ a aby sme obhájili demokratickosť tohoto zriadenia, pôjdu do basy. Lebo vystrašený a zmanipulovaný národ ich nepodporí a tak ich bude iba hŕstka.

Preklad z angličtiny z knihy Diaries of Dissidents. Miestami skrátené.

Denník Anatola Liabecka - väzenie Akrescina

10. január 2008, štvrtok

Opäť som vo väzbe na ulici Akrescina v Minsku. Rovnaký zápach, na ktorý som už takmer zabudol,  kontúry špinavosivých múrov, prvé poschodie štvorpodlažnej budovy. Cela číslo 12.

Veľkosť cely je 4,6 x 2,7 metrov. Podlaha vŕzga, robí dojem nepevnosti. Steny sú pokryté hrubou vrstvou sadry. Dvere farby sivej myši sa dajú otvoriť len do polovice. Vo väčšine prípadov sa neotvárajú dvere, ale iba okienko veľkosti 20 x 20 cm vo výške asi pol metra nad zemou. Plní rôzne funkcie - môže slúžiť na komunikáciu so strážou, a tiež ako "zdroj života", to znamená, že 3 x denne  sa cezeň podáva jedlo v hliíkových miskách.

Okrem toho má toto akrescinské okno funkciu výchovnú. Každé jeho otvorenie je sprevádzané poklonou - väzeň sa skloní do výšky okienka, hlavu má v úrovni, kde sa telo dozorcu delí na dvoje - kde začínajú nohy. Toto usporiadanie vám nedovolí zabudnúť na to, kto je kto v tomto svete za mrežami.

V cele je multifunkčná aj pričňa. Doska, nachádzajúca sa 40 cm nad dlážkou, ktorú drží na mieste kovová konštrukcia. Povrch dosky tvoria pláty drevotriesky. Táto pričňa zaberá dve tretiny dĺžky  cely č. 12.

Prvou funkciou tejto plošiny je možnosť ležania. Každý z väzňov má rovnaké pohodlie - 50 - 60 cm "široké" lôžko.

Trikrát za deň sa posteľ mení na jedálenský stôl. Na túto premenu stačí odsunúť "posteľnú bielizeň" (bundy, sverte, rukavice a čiapky) a položiť na ňu noviny, ideálne "Sovietske Bielorusko" alebo "Republika" ako obrus.

predstavujem si, že za zverejnenie tohoto textu sa ocitnem v nejakom podobnom zariadení. Ešte si rozmyslím, či budem pokračovať...