Ako som prežila Deltu či Omikron
Je možné, že som sa nenakazila? Dcéra pricestovala na Vianoce domov. Dvakrát zaočkovaná. Z akcie, kam smeli iba čerstvo testovaní. Už 23.12 dostala správu, že známy, s ktorým strávila asi 4 hodiny blízkeho kontaktu posledný vílemd pred Vianocami - aby som veci uviedla na pravú mieru - bol to tanec, nič nemorálne, len v tejto dobe ojedinelé - bol pri testovaní na Covid po skončení akcie pozitívny.
Dcéra bola tiež hneď po príchode na Slovensko na Ag teste 21.12. - negatívny.
Postupne sa jej ozývali ďalší účastníci akcie - veľmi rýchlo sa ukázalo, že okrem jedného, ktorý sa nejakým zázrakom nenakazil, sú všetci pozitívni. Dcéra sa objednala na PCR test a až 27.12. jej vyšiel PCR pozitívny.
Zatiaľ som mala čas na prípravu. Práve o nej chcem písať.
Možno by niekoho zaujímalo, či som bola očkovaná. Tak teda poďme po poriadku.
Nepatrím do rizikovej skupiny. Mám do 60 rokov, nebola mi zistená cukrovka (naposledy som bola na preventívke niekedy v 2018), srdce mám asi tiež v poriadku. Rakovinu možno mám, ale
ešte sa o tom nevie. Som alergička, cez zimu mávam ekzém.
Alergiu mám zistenú vlastne skoro na všetko - podľa kožného testu - ale to je teraz vedľajšie.
Mám šťastie. Na koronavírus som sa mohla pripraviť. Nechytila som ho, keď bol ešte silný, mám na mysli originál a prvú - britskú či československú mutáciu.
Nie som očkovaná - z vyššie uvedených dôvodov.Teda proti koronavírusu, rozumie sa. Tetanovku mám ešte platnú. Proti chrípke som sa nikdy neočkovala. Mávam ju každý rok a už sme si na seba zvykli.
Ako som sa teda na koronavírus pripravila. Som si skoro istá, že vďaka dobrej príprave som ten omikron či ktorý variant prežila v pohode.
1. nesledujem poplašné správy, ktoré sú na ľudí púšťané z rozhlasu a televízie. Noviny nečítam. Informácie o dianí a o koronavíruse získavam od ľudí, ktorých stretnem na ulici. Ako
psíčkárka ich stretávam pravidelne.
2. Mala som šťastie, že som v živote bojovala so všeličím a koronavírusu som sa neľakla. Som fatalistka. Ak mám zomrieť na koronu, stane sa. Ak na mňa pá spadnúť strom pri prechádzke, spadne, / To ale neznamená, že chodím do lesa, keď silno fúka./
3. Bola som rozhodnutá nedať sa vakcinovať, pretože tie tlaky na segregáciu neočkovaných ma štvú. Nespolupracuj s násilím - to som si vzala do hlavy asi v 16 rokoch po prečítaní životopisu Gándhího. / kým bolo očkovanie naozaj dobrovoľné, váhala som. Trochu som pochybovala o bezpečnosti vakcín. Teda postupne čím ďalej, tým viac./
4. Keďže máme byt so skutočne malou kuchyňou, od začiatku som zavrhla myšlienku nejakej izolácie. Okrem toho som bola zvedavá, čo to bude. Som taký spochybňovač propagandy. A som si istá, že táto pandémia je silno podporovaná práve šírením strachu a propagáciou vakcinácie za každú cenu. Keby išlo o lepru alebo svrab, nebola by som pochybovačná ani trochu. To by bola pandémia!
5. Zásobila som sa vitamínmi a liekmi. Céčko, déčko, B-komplex, Zinok so selénom, Ascorutin, Acylpyrín. Okrem toho potravinové doplnky - resveratrol (aj vo forme červeného vína) a keďže zavrhovaný Ivermectin je antiparazitikum, už v 2020 som si kúpila ParazitEx. Úplne legálne. V rámci jesennej detoxikačnej kúry som ho odskúšala. Možno podstatná informácia - pravdepodobne som bez parazitov (aby som nebola idealistka - bez premnožených).
6. Posledné prípravy zahŕňali nakupovanie zdravých potravín. V obchode zo mňa nemali veľké zisky. Kapusta, kel, mrkvový džús, grapefruity a citróny. Cibuľa, cesnak, pomaranče, cvikla.
7. Ráno som vstávala bez stresu. Zabudla som na detail - som momentálne nezamestnaná.
8. Životospráva. Po rannej vode s citrónovou šťavou alebo bez nasleduje pohodová rozcvička. Potom ranná hygiena a prípadné nákupy (kým sme nešli do karantény). /pre pozorného čitateľa - bola som psíčkárka, už som bez psej rannej prechádzky/
9. Žiadne stresy s prípravou osláv Vianoc. Obvyklé sviatočné jedlo. žiadne pečenie. Hlavne pokoj a youtube. Občas pozrieť/napísať maily. Najmä ticho a hudba. Hudba na youtube - iba tá, ktorá vyhovuje. Trochu aktívne hranie - klavír.
10. A to je vlastne všetko. Dcéra mala veľmi mierne príznaky. Asi týždeň mala akoby slabšiu chrípku - okrem nádchy ju bolelo hrdlo. Na začiatku mala pocit zimy - asi mala zvýšenú teplotu. Teplomer nemáme. Dnes je 31.12. a ja stále nič. Nesťažujem sa.
Ak prežijem, dám o sebe vedieť ako to prebiehalo neskôr. Nepodceňujem ochorenie na COvid-19. A takisto neviem, aká je inkubačná doba. Neviem, ktorý variant má dcéra - to jej neprezradili. Budeme doma v karanténe, a vnútri budeme normálne fungovať. Žiadna panika. Som presvedčená, že ten vírus tu jednoducho bude kolovať a skoro všetci sa s ním stretnú. Radšej sa nechám nakaziť teraz, keď som v pohode, vonku je aj tak nelákavo (som zimomrivá). Na jar mávam sennú nádchu, takže opäť - mám šťastie, ak to schytám teraz.