Každý deň je dar.

Aj v minulosti sme počúvali a čítali, že treba žiť každý deň tak, ako by mal byť posledný. Ale hádam nikdy to neplatilo pre našu generáciu tak, ako dnes - v dobe covidovej.

Nie je hádam dňa, aby som sa nedozvedela, že niekto koho som poznala zomrel, alebo leží v kritickom stave v niektorej z nemocníc. Príčina ? V drvivej väčšine náš "priateľ" Covid-19. Môj obvodný lekár, odborný lekár, ktorý ma ošetroval pred rokom, bývalý kolega - všetci vo vážnom alebo kritickom stave v niektorej z nemocníc v rámci celej republiky.

Je to veľmi deprimujúce, nervy napnuté ako špagáty, strach prichádza, aj keď nechcete. Ja mám zamestnanie, kde som nútená sa stretávať s ľuďmi aj v tejto nepriaznivej dobe. Práve dnes som som sa dozvedela, že som covid prekonala - "nakapatá" som bola ešte cez Vianoce, ale myslela som si že iba každoročná viróza.

My sme v práci malý kolektív, menej ako 10 ľudí - cez sviatky sme boli chorí skoro všetci. Na testoch bola iba kolegyňa - pozitívna. Ostatní sme "sviatkovali" v karanténe doma - ale je veľká pravdepodobnosť, že Covid sme mali viacerí. Ja som si zo zvedavosti dala urobiť test na protilátky. Opatrenia sa snažíme dodržiavať - ale seďte v kancelárii 8 hodín v rúšku - jednoducho sa to nedá, občas sa musím nadýchnuť aj čerstvejšieho vzduchu. 

My sme našťastie všetci prežili prvý útok iba s miernejšími príznakmi, mnohí to šťastie nemali. Preto vážme si každý deň, ktorý máme a vážme si aj svojich blízkych a známych, pretože už o krátky čas tu nemusia byť.