O zivote v amerike

Vetne spojenie I love you v ziadnom pripade neprekladajte ako nase milujem ta, to by teda dopadlo.

Mam ta rad ako preklad znie ovela prijatelnejsie.

Kazdy rozhovor medzi clenmi rodiny konci I love you. Preco? Neviem. Ide o akysi zautomatizovany zvyk.

Po uplne prvom telefonate medzi manzelom a jeho sestrou, ktory ukoncil vetickou “I love you “, “Bye”, som sa nanho pozrela s otazkou v ociach? Otazku nepochopil ani ho nenapadlo ze nejaku mam. Tak som sa len kratko opytala reku s kym si to vypraval?

Situacia sa opakovala takmer kazdy den , ci uz bol na telefone so sestrou, mamou ci otcom. Chvilu mi to bolo proti srsti ale casom som si zvykla dnes uz ani mihalnicou nepohnem.

Na co si on nevie zvyknut je ze sa nikdy ale nikdy neospravedlnim ( a co by som ved nemam za co) a ze mu nikdy nepoviem tu ich zazracnu vetu I love you. Ved som mu ju povedala pred sto rokmi naco sa mam dookola opakovat co som nejaky papagaj?

A tak nase rana vyzeraju asi takto.

Pri odchode do prace

Ja: zakyvem mu na rozlucku zasomrem Have a nice day!

On:   “No, No I love you more!” ( v jeho mysli si predstiera ze som mu prave povedala I love you namiesto Have a nice day)

Ja: prekrutim ocami a poviem No way! Reakcie obmienam denne:

Najcastejsie pouzivane su tieto:

Really?

No way?

Are you sure?

Hm , that’s new.

Pomaly ale isto si zvyka ze ma za zenu slovacku a vobec nevadi ze rozpravka S certy nejsou zerty je ceskeho povodu.

Zasmejeme sa a pekny den sa moze zacat.