VTIPY O DEŤOCH – 17. strana

>> "Mamička, prečo nemám medzi nozičkami to, čo Janko?", pýta sa

>> malá Anicka mamičky, ktorá večer kúpe obe svoje deti vo vani.

>> A mamička kludne odpovie: "Trpezlivost, Anicka, trpezlivost."

Vložil(a) Kamila Š. (Nandy) ID 52557 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (3) posledný: 26.3.2010, 12:35 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Lyžovačka s deťmi

nedalo mi nevložiť:)
komu to nehovori z duse, nech hodi kamenom..., alebo rukavicou :)))))))
My takto fungujem už druhý rok celú zimu8-))))))

Lyžovačka s deťmi

Vyšliapal a zlyžoval si z Krížnej za jeden a
trištvrte hodiny? Alebo si vyniesol na chatu 80-kilovú vynášku? Alebo si
sedemnásť hodín stúpal hore kopcom v šesťtisícmetrovej výške? Strávil si
dva dni v severnej stene Bradavice? Alebo si visel celý deň v lavičke na
komíne a štetkoval a štetkoval? A teraz sa tváriš, že máš dosť a že
potrebuješ oddych? Makal si ako fretka, svaly ťa pálili, pľúca ti pískali a
bolo ti na tyčku?

Myslíš, že si sa namáhal? Tak potom nevieš, ale vôbec
nevieš, čo je námaha.

NÁMAHA totiž je, keď ideš lyžovať s deťmi.

Ráno
Zabudni na svoje šťastné skialpinistické rána, keď neváhaš ani sekundu po
zapípaní budíka, tichúčko sa vytratíš z domu, v aute si pustíš Yael Naim a
po pár chvíľach osviežujúcej jazdy si v červenom svetle vychádzajúceho
slnka v mrazivom vzduchu ukrajuješ svoje vŕzgajúce metre smerom hore.

Deti spravia z tvojho rána chaotické peklo. Nechcú vstávať. Nechcú jesť.
Nechcú ísť na záchod. Nechcú si umyť zuby. Nechcú sa obliekať. Nevedia, kde
majú spodky, čiapku, rukavice. Nechcú ísť nikam. Chcú pozerať Čipa a Dejla.

Ty si ale neoblomný. Chodíš natiahnutý vo funkčnej bielizni po vykúrenom
byte, začínaš sám sebe smrdieť, hľadáš spodky, čiapku, ponožky. Varíš čaj,
vyrábaš salámové chleby. Deti sa krčia na gauči a ostentatívne driemu.
Zúfalo dúfajú, že si to ešte rozmyslíš.

Nakládka
Aké ľahučké je hodiť do kufra svoj "ultralajt" batôžtek a lyžiarky,
pricvaknúť lyže na strechu a odfrčať. S deťmi je to iné. Vynášaš lyže z
pivnice, v každej ruke jeden pár, hrany sa ti zarezávajú do dlaní,
zhadzuješ nejaké obrazy a kvetináče. Nasledujú lyžiarky, cestou po schodoch
ti určite nejaké spadnú a nakoniec paličky, batohy a tašky. Na záver
vybiehajú z domu deti, prilby na hlave, stúpajú si na rozviazané šnúrky,
tratia rukavice a po zemi za sebou ťahajú šály. S prvými príznakmi seknutia
v krížoch ich nakladáš do auta. Dieťa napchaté v otepľovačkách je o dve
čísla väčšie a ty sa ho pokúšaš pripútať. Prvé kvapky potu ti stekajú po
chrbtici do zadkovej ryhy.

Jazda
Tvoje obľúbené cédečká si pokojne nechaj doma. Budeš počúvať škreky, plač,
pišťanie. S bolesťou v srdci budeš v zrkadielku pozorovať, ako sa po
tvojich poťahoch rozlieva džús, ako sa trúsi kroasant a rozotiera roztopená
čokoládka. Uprostred jazdy na diaľnici sa dozvieš, že niekomu treba kakať a
že niekto si zabudol jednu rukavicu.

Do výstroja
Je to jedna z najťažších etáp. Kto už niekedy obúval decko do lyžiarok, vie
o čom je reč. Kľačíš v parkoviskovom sajrajte, dieťa sa ťa drží za vlasy, z
celej sily rozťahuješ skelet lyžiarky a reveš: "Tlač! Tlaač! Ešte
potlaaaač!!!" Svaly sa ti trasú, decko z celej sily ťahá tvoje ubiedené
vlasy a tvári sa, že tlačí. A potom "šuch" a noha je tam. Keď zistíš, že
pravá topánka je na ľavej nohe, rúca sa ti celý svet. A odznova. Potom
nasleduje zapínanie klipsní. Ešte stále kľačíš, zmrznutými rukami cvakáš
klipsne. Najprv slabo. Potom silno. Zase slabo. A zase silno. Tichúčko, len
tak pre seba, kňučíš od námahy, bolesti a zúrivosti. Chceš sa schúliť do
klbka, ľahnúť si do slanej blatovej brečky vedľa auta, nehybne ležať a
čakať na koniec.

Cesta hore
Máš rád, keď sa pásy kĺžu, keď máš nos plný skvelého, chladného vzduchu,
keď ti krv rytmicky klopká v ušiach a svaly máš horúce a vláčne? Miluješ
ticho, pokoj a samotu?

Budeš polhodinu stáť v rade na lístky. Potom budeš polhodinu hľadať deti.
Potom budeš polhodinu stáť v rade na lanovku. Budeš stáť vedľa
dvojmetrového repráku a budeš cítiť, ako ti basy vibrujú lebečnými kosťami
a hrudným košom. Vypočuješ si speváčku, čo sa volá Madonna. Okolo teba budú
stovky ľudí, niektorí budú len pol metra od teba. Budú kričať a šliapať ti
po lyžiach. Uvidíš také týpky, o akých sa ti nesnívalo ani v najťažších
nočných morách. Ty aj tvoje malé deti budete pre nich vzduch, budú do vás
vrážať a pritláčať vás o zábradlie. Potom budeš ponížený sedieť na lanovke
a držať deti za goliere, aby ti odtiaľ nevypadli.

Cesta dolu
Čerešnička na torte. Strmý, nedotknutý svah, vykrajuješ svoj zvlnený podpis
do panenského snehu. Hlboko dýchaš, všetky zmysly máš napäté ako struny a
zároveň si omámený konskou dávkou štiav šťastia. Nikto ťa nevidí, nevidíš
nikoho. Nie sú hory, nie je nebo, nie je sneh. Ste všetko a jedno.

Zabudni...
Budeš sa valiť v dave a ostražito sledovať rútiacich sa šialencov. Budeš
chrániť vlastným telom svoje drobné dieťa pred nepríčetnými snouborďákmi.
Budeš celú cestu dolu ziapať na to nešťastné dieťa: "Oblúčiky! Oblúčiky!"
Budeš mu utierať sopeľ a slzy, zbierať jeho rukavice, paličky a lyže. Budeš
mu rozpletať zauzlené nohy a prekrížené lyže a veľakrát ho budeš dvíhať zo
zeme. Budeš ho dávať na kraji zjazdovky cikať (toľko vrstiev odevov si v
živote nevidel). Často budeš kľačať a povoľovať a priťahovať mu lyžiarky.
Maj pri sebe skrutkovač - budeš nastavovať viazanie. Budeš veľmi, veľmi
unavený. Spotený. Zúrivý.

V bufete
V reštaurácii si na nervy? Vyzeráš a chováš sa tam ako slon v porceláne? Ku
šťastiu ti stačí, keď si na vrchu Krížnej sadneš za závej a naleješ si
horúci čaj z termosky a schrúmeš tatranku?

Tvoje deti ťa určite donútia, aby si im niečo kúpil v bufete. Napriek tomu,
že ty NIKDY nestojíš v žiadnom rade, budeš v ten deň stáť už v niekoľkom.
Polhodinu. Je jedno, či tam bude päť ľudí, alebo päťdesiat. Zase sa budú na
teba tlačiť cudzí ľudia, tí istí, čo ti v rade na lanovku stúpali po
lyžiach. Vystojíš ten nechutný rad a dáš za jeden decový čaj v plastovom
poháriku euro a dvadsať centov. Vypiješ si ho sám (neznášaš ovocný čaj),
lebo deti chceli džúsik.

Transport
Toto všetko sa bude niekoľkokrát opakovať. Potom budeš volať deti domov a
tak, ako ráno nechceli ísť sem, tak teraz nebudú chcieť ísť domov. Budú
robiť scény napriek tomu, že ledva stoja na nohách, sople im visia až po
kolená a sú polomŕtve od hladu a dehydratácie. Keď ich budeš pri aute
vyzúvať a vyzliekať, zistíš, že sú aj hlboko podchladené a že prsty na
nohách a rukách majú biele a keď zakúriš v aute, budú kričať od bolesti.
Ale po pár chvíľach jazdy nastáva zlatý klinec programu - detičky zaspia.

Body

Teraz už je ti fajn. Fičíš zimnou krajinou, prišla na rad aj tvoja muzička.
Si v podstate spokojný a aj všetci ostatní sú spokojní. Nabral si dobré
body a tie sa vždy oveľa ťažšie získavajú, ako strácajú. Možno si
spomenieš, ako sa s tebou trápili tvoj tato a mama a aký si bol nemožný a
neznesiteľný. A možno si predstavíš, ako jedného dňa bude jeden z tých
spiacich diablikov prešľapávať pred tebou stopu a druhý ti ponesie v batohu
pivko.

Športu zdar8-)))))))))))))

Vložil(a) Andrea H. (AdaHeis-metráž) ID 99318 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (11) posledný: 22.3.2010, 18:48 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

KAMENAK NA DNES

Hovorí matka deťom: Šup šup do postielok... Zaspievať hymnu,
zložiť prísahu,
umyť zuby, vycikať a spať..."

Vložil(a) Viera C. (cavina) ID 36937 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (5) posledný: 10.4.2010, 16:58 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

:-)))))))))

Pani učiteľka sa opýta v triede: Keď 5 vtákov sedí na plote a jedného zastrelíš kolko ich tam ostane naďalej sedieť? Ferino sa hlási. Ani jeden , všetci odletia pri výstrele. Pani učitelka prikývne, Správna odpoveď je 4, ale sa mi páči tvoje rozmýšlanie. Na to Ferino: Pani učitelka teraz aj ja mám pre Vás jednu otázku . 3 ženy sedia na lavičke a každá si líže zmrzlinu.Prvá tak opatrne z boku, druhá z hora cmúla celú skoro už aj kornútok a tretia jemne hryzká vrch. Ktorá je z nich vydatá? Učitelka sa sčervená ale nakoniec odpovie: Podla mňa tá druhá ktorá si to dáva celé do úst. Ferino: Správna odpoveď je že tá ktorá má na prste obrúčku, ale páči sa mi Vaše rozmýšlanie pani učiteľka.

Vložil(a) dana p. (dankapaj) ID 32511 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

:o)))))

Rodičia majú dve deti. Jedno je pesimista a druhé veľký optimista. Na Vianoce chcú rodičia deti vyskúšať. Pesimistovi vykúpia veľa hračiek a optimistovi dovezú do izby fúru konského hnoja. Zazvonia na zvonci a deti bežia do izieb pozrieť darčeky. Z izby pesimistu sa ozýva plač.
- Toľko darčekov, všetci mi budú závidieť, hračky sa budú kaziť a bateriek, koľko ide do nich!
Z izby optimistu sa ozýva smiech. Keď prídu do izby, optimista sa prehŕňa v hnoji a vraví:
- Toľko hnoja, tu musí byť niekde koník.

Vložil(a) dana p. (dankapaj) ID 32511 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Slohová úloha žiaka ZŠ na tému : ?MOJI RODIČIA“

Rodičia sa delia na dve časti : matku a otca. Matka sa ešte rozdeľuje na ženu v domácnosti a v zamestnaní. Doma sa potom ešte skladá z manželky, matky, kuchárky, upratovačky, práčky, nakupovačky, účtovníčky, vychovávateľky ... ostatné si nepamätám, ale mama toho vie vymenovať viac, ako napr. slúžka, otrok a iné. Matka sa vyznačuje tým, že sa zázračne nachádza na viacerých miestach naraz, vie v jednej chvíli myslieť na sto vecí, pričom desať vecí robí súčasne. Vidím na vlastné oči, ako po návrate zo zamestnania dá variť vodu na sporák, zatiaľ čo zamiesi cesto na rezance. Pritom jej ide práčka, do ktorej chodí vymieňať bielizeň, mne vymýšľa vety oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie a našu Olinku skúša z veľkej násobilky. Že potom prebalí malého Karolka a zarobí mu na Sunar s krupicou, to ani nezbadám. Dve oči mi na to nestačia. Lebo keď potom zasadnem k večeri, už je namletý mak aj orechy na varené rezance a ja mám na kolenách teplákov zašité nové diery. Olina má umyté vlasy a bielizeň je rozvešaná na balkóne. Darmo si mamu potajme obzerám. Mama má naozaj len dve ruky ... a predsa, keď príde domov z roboty, má v jednej veľkú a malú kabelku, v druhej dve sieťovky s nákupom a v tretej ... nie, veď som už povedal, že má len dve ruky, ale nesie aj Karolka s fusakom.

Otec sa neskladá ani nerozdeľuje. Nachádza sa v zamestnaní a doma, ale doma ho nájdete málokedy. Okrem raňajkovania a večerania, keď sedí pri stole, vyskytuje sa v obyčajne v kresle, alebo na gauči a býva zakrytý novinami. Zanecháva po sebe vždy tie isté stopy : roztvorené, prevrátené noviny a cigaretový popol, niekedy aj v popolníku. Na rozdiel od mamy, hoci má tiež dve ruky, prichádza domov s rukami prázdnymi. Či vie násobilku, neviem, ale písať asi nevie, lebo žiacku knižku mi ešte ani raz nepodpísal. Ani to ešte nie je preskúmané, prečo patrí do skupiny rodičov, keď na rodičovské združenie vôbec nechodí.
Pán učiteľ povedal, aby sme sa pri písaní tejto úlohy zamysleli nad prácou svojich rodičov. V škole prideľujú žiaka, ktorý riadne nepracuje, čiže neučí sa, dobrému a usilovnému žiakovi, aby sa pri ňom niečo naučil. A tak si myslím, že pri sobáši prideľujú mužov ženám, aby ich ženy niečomu dobrému naučili a mali na nich dobrý vplyv. Mojej mame sa to zatiaľ žiaľ nepodarilo.

Vložil(a) Hena K. (henny33) ID 5958 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (5) posledný: 12.3.2010, 8:26 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Milučkéé

http://www.youtube.com/watch?v=IqJNYYMP5tQ&feature=player_embedded

Vložil(a) Veronika K. (Nika83) ID 8190 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (10) posledný: 14.3.2010, 12:39 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Soplík

Viete, aký je rozdiel medzi špenátom a soplíkom? Špenát deťom nechutí!

Vložil(a) Elizabeth P. (elibetka) ID 99244 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (4) posledný: 7.3.2010, 18:41 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Moja uprava

Na materskej deviatim rokom
> cítim sa byť už otrokom.
> Každé ráno pripravená,
> že ma čaká dáka zmena,
> ale večer s hrôzou zistím,
> že to bol deň zas ten istý:
> Plienky, hračky, kašičky
> a styri zlaté detičky.
> Mala o pol šiestej vstáva,
> ku stastiu mi chyba káva.
> Ja strapatá, pomalá,
> nočnú som zas ťahala,
> lebo mala nechcela spať,
> iba s prsnikom sa hrať.
> Manžel zdrhá: "Láska idem.
> Navar niečo, hladný prídem!"
> Tak bez seba od radosti,
> začnem plniť povinnosti.
> V ruke nočník, v druhej plienka:
> "Pozri, v knižočke je lienka!
> Chvíľu si tu čítaj, seď,
> kym malu prebalím hneď."
> Tvár umytá, zúbky čisté,
> musia niečo papať iste.
> Smerujem ich do kuchyne,
> cestou otvárajú skrine.
> Šaty, šperky, knihy, spreje,
> zrazu nič na mieste nie je.
> Dve stoličky, podbradníky,
> k tomu svorný krik veliký.
> Jeden nechce rozok jesť,
> pritom reve o 106,
> druhému sa šunky máli
> a čajík vraj strašne páli.
>Po desiatich minútach,
> dogebrení sú až strach.
Po raňajkách hrôza čistá,
> do skoly a skolky chystám.

Potom sa uz veru tesim,
uz len malu doma riesim.
> po chvilke mi nos vykrúti,
> nervovo sa takmer zrútim,
> cítim to aj cez pančuchy,
> pokakala sa až pod pazuchy!
> Druhý pokus upotená,
> zvládnem ako superžena,
>
> Na rukách ju teda vláčim,
> i po byte uz kočík tlačím.
> Keď stolicku voľnú zbadám,
> od únavy na ňu padám.
> Do postieľky ju vyklopím,
> varešky sa s chuťou chopím.
> A pre blaho rodiny,
> varím zo dve hodiny.
> Priebežne periem a suším,
> upratať nestihnem, tuším.
> A hľa - už je mala hore,
no prace mam este more.
> Vo dverách sa manžel zjaví:
> "Hotový som" smutne vraví.
> "Daj mi niečo na večeru,
> to bol zas deň, namôjveru!"
> Kým sa naje, ja kŕmim deti,
>pozametam, zhŕňam smeti.
> Posťažovať sa mu snažím,
> že po chvíľke kľudu bažím.
> Chápavo mi hlavou kýva,
> do novín sa pritom díva.
> Vytratim sa nenápadne,
> na nho dalsia šichta padne.
> Že mal prácu, musím chápať,
> no chcel deti ,s tym mal rátať.
> Chalanov do vane súri,
> "Zas nestihnem seriál!" zúri.
> Mydla, šampónu sa stránia,
> do postele sa ísť bránia.
Ja zatial na MMB sa divam,
a o krasnych veciach snivam.
> V pyžamách (mám radosť veľkú)
> chcú sa hrať a kukať telku.
>O hračku sa naťahujú,
> zvyšných dvesto ignorujú.
> O osmej uz chvala Bohu
nevidno už ani nohu.
Do polnoci hačkujem
a film pri tom sledujem.
> O polnoci zbitá líham,
> vlasy si zmyť zas nestíham.
> Sníva sa mi krásny sen,
> že mám zajtra voľný deň
>
>

Vložil(a) Alena V. (Gulicka) ID 27526 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (7) posledný: 3.5.2010, 17:43 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

potrebujeme krv \

Maminky toto mi prislo mailom, ak mate niekto taku krvnu skupinu pomozte, ved cokeby aj vase dieta raz potrebovalo takuto pomoc.dakujem v mene dietatka.

Subject
Prosba o pomoc

ak mozete, prosim pomozte, je to vzacna krvna skupina:

Dobrý deň,

Netušil som že to raz budeme aplikovať aj my, ale:

Chceli by sme Vás veľmi pekne požiadať o pomoc.

Pre nášho syna menom Alexander Hajžuš, nar. 14.09.2009, potrebujeme krv \"0
potrebujeme krv \"0
Rh negat., \"e\" pozitívny s prenesenými anti \"e\" protilátkami.\"
.\"

Asi to vyzerá príliš komplikovane, ľudia bežne poznajú svoju základnú
skupinu, preto, pokiaľ by ste o niekom vedeli, transfúzna stanica v BA v
Ružinovskej nemocnici i v KE na Fakultnej na Triede SNP

o našom prípade vie a otipuje každého ochotného darcu, či spĺňa aj
podskupinu \"e\" v pracovných dňoch od 07:00 do 11:00 hod. Stanice majú snahu
ihneď odčerpať maximum, či však na to darcovia pristúpia, to samozrejme
nechávame na ich zvážení.

Lekári hľadajú aj v registri darcov SR, zatiaľ neúspešne, preto tzv.
pravidelní darcovia pravdepodobne nebudú vhodní (ale toto je len naša
uvaha).

Darcovia:

Deň pred tým piť veľa vody, no alkohol, vyhnúť sa mastným jedlám.
Ráno max. čaj a pečivo

Zároveň sa pokúšame zistiť, či aj v iných lokalitách SR sú odborné
transfúzne stanice, otipovanie podskupín totiž nerobia všade, aby ľudia
nemuseli cestovať ďaleko ...

Alex leží v Detskej Fakultnej Nemocnici s Poliklinikou na Kramároch v BA.

Ak by ste tento mail mohli posunúť ďalej, či odpovedať, budeme Vám naozaj
vďační.

Baška a Rudo.

Vložil(a) Daniela O. (rrybka) ID 48117 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (4) posledný: 26.2.2010, 23:56 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

Básnička o mamičkách na MD

Na materskej tretím rokom

cítim sa byť už otrokom.

Každé ráno pripravená,

že ma čaká dáka zmena,

ale večer s hrôzou zistím,

že to bol deň zas ten istý:

Plienky, hračky, kašičky

a dve zlaté detičky.

Starší o pol šiestej vstáva,

pyžamko si dole dáva.

Do práce sa s tatom strojí,

ten sa toho právom bojí:

"Nemôžeš ísť so mnou zlatko,

veľa roboty má tatko.

Mamička má času more,

pozri sa, už vstala hore!"

Ja strapatá, pomalá,

nočnú som zas ťahala,

lebo malý nechcel spať,

iba cicík cumľovať.

Manžel zdrhá: "Láska idem.

Navar niečo, hladný prídem!"

Tak bez seba od radosti,

začnem plniť povinnosti.

V ruke nočník, v druhej plienka:

"Pozri, v knižočke je lienka!

Chvíľu si tu čítaj, seď,

malého prebalím hneď."

Tvár umytá, zúbky čisté,

musia niečo papať iste.

Smerujem ich do kuchyne,

cestou otvárajú skrine.

Šaty, šperky, knihy, spreje,

zrazu nič na mieste nie je.

Dve stoličky, podbradníky,

k tomu svorný krik veliký.

Jeden nechce kašu jesť,

pritom reve o 106,

druhému sa šunky máli

a čajík vraj strašne páli.

Po raňajkách hrôza čistá,

na vychádzku oboch chystám.

Obliekaciu vojnu zvediem

a keď ich už pred dom vediem,

pri malom mi nos vykrúti,

nervovo sa takmer zrútim,

cítim to aj cez pančuchy,

pos... sa až pod pazuchy!

Druhý pokus upotená,

zvládnem ako superžena,

do auta ich oboch pútam,

"Kam ich dneska zobrať?" hútam.

"Už viem, k rieke pri kačičky,

to je ten raj pre detičky!"

Ubieha nám rýchlo cesta,

na sedačkách divo vreštia.

O hračku sa naťahujú,

zvyšných dvesto ignorujú.

V parku je to čistý des,

holub, kačka, mačka, pes -

na všetkých sa s chuťou chystá

môj dvojročný terorista.

Nemôžem ho spustiť z očí,

do jazera by hneď skočil.

Z kočíka sa rev ozýva,

celý park sa na nás díva.

Malý mi chce zvestovať,

že ho musím pestovať.

Na rukách ho teda vláčim,

ťahám tašku,kočík tlačím.

Na staršieho pritom vrieskam,

nech nespadne na preliezkach.

Keď lavičku voľnú zbadám,

od únavy na ňu padám.

A pre moje detičky,

vyťahujem čajíčky,

mandarínky, keksíky,

veď majú hlad veliký.

Po desiatich minútach,

dogebrení sú až strach.

Tak oznámim: "Moji milí,

výlet sa ku koncu chýli."

Cestou domov - radosť veľká,

zaspia obe strašidielka.

Do postieľok ich vyklopím,

varešky sa s chuťou chopím.

A pre blaho rodiny,

varím zo dve hodiny.

Priebežne periem a suším,

upratať nestihnem, tuším.

A hľa - už sú krpci hore,

musím sa mať na pozore,

výtržnosti totiž množia,

snáď len požiar nezaložia.

Vo dverách sa manžel zjaví:

"Hotový som" smutne vraví.

"Daj mi niečo na večeru,

to bol zas deň, namôjveru!"

Kým papá ja kŕmim deti,

umývam riad, zhŕňam smeti.

Posťažovať sa mu snažím,

že po chvíľke kľudu bažím.

Chápavo mi hlavou kýva,

do novín sa pritom díva.

Vytratí sa nenápadne,

na mňa ďalšia šichta padne.

Že mal prácu, musím chápať,

počujem ho z gauča chrápať.

Chalanov do vane súrim,

"Zas nestihnem seriál!" zúrim.

Mydla, šampónu sa stránia,

do postele sa ísť bránia.

V pyžamách (mám radosť veľkú)

chcú sa hrať a kukať telku.

O polnoci, chvalabohu

nevidno už ani nohu.

Hore je len mamička

a kamoška žehlička.

O pol druhej zbitá líham,

vlasy si zmyť zas nestíham.

Sníva sa mi krásny sen,

že mám zajtra voľný deň.

Vložil(a) Jana M. (kadoserka) ID 4565 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (5) posledný: 30.7.2012, 0:44 | PRIDAŤ KOMENTÁR

O DEŤOCH

chrípka

Janík telefonuje pani učiteľke:
" Pani učiteľka môj syn dnes nepríde do školy, lebo je chorý."
Učiteľka:
"V poriadku a kto telefonuje???"
Janík:
" Môj otec."

Vložil(a) Janette B. (745117) ID 67379 | zobraziť ďalšie vtipy

KOMENTÁRE (0) | PRIDAŤ KOMENTÁR

Celkom: 1.063 (zobrazuje sa 241-255)