9 typov ľudí, ktorí by v našom živote byť nemali

Ľudia, ktorých máme okolo seba, nás inšpirujú, motivujú, povzbudzujú a podporujú, posúvajú ďalej. Alebo naopak vysávajú, otravujú, znechucujú, vyčerpávajú a unavujú. Zaujímavé je, že niekedy nerozoznáme jeden typ od druhého. Pretože si myslíme, že ich proste z nejakého dôvodu máme radi, spája nás spoločná minulosť, prežitky alebo iný pocit záväzku. Kto ale raz zažil ten pocit uľahčenia, keď vyhnal zo svojho života toho, kto ho len otravoval, potvrdí, že zďaleka nie všetci stoja za to, aby sme si ich v živote nechávali.

A môže to byť ktokoľvek, kolega, kamarát, dokonca ale pokojne aj príbuzný alebo partner. Ktokoľvek, s kým trávime čas, stojí za to, aby prešiel dôkladnou previerkou - je pre náš život prínosom alebo nás len využíva na to, aby bolo lepšie jemu?

Žrúti času. Existujú ľudia, ktorí po nás vyžadujú extrémne množstvo času a pozornosti. A to nehovoríme o rádoch hodín v týždni, ale každý deň. Len si spomeňte na kamarátku, ktorá s vami deň čo deň riešila rozchod s priateľom, ktorý si žiadal niekoľko hodinových telefonátov denne. Takí ľudia ani nechcú pomoc, len potrebujú svoj čas nejako stráviť - a vy ste nástroj, prostriedok, ako sa nenudiť. Lenže vy sa pravdepodobne nenudíte a tie tri hodiny denne by ste určite mohli stráviť lepšie. Problém je ten, že takýmto ľuďom väčšinou využívať náš čas dovolíme, pretože si myslíme, že to potrebujú. A oni si zvyknú. Treba kontakt s nimi obmedziť, ide o náš čas.

Kritici. Konštruktívna a vyžiadaná spätná väzba je medzi priateľmi aj inými vzťahmi úplne v poriadku. Ale slová „konštruktívna“ a „vyžiadaná“ sú úplne kľúčové. Niektorí ľudia využívajú ale kritiku ostatných na pohladenie vlastného ega. Ak sa niekto taký vo vašom okolí vyskytuje a kritizuje vaše voľby, vzhľad, rozhodnutie, životné kroky, stravu... čokoľvek, a je vyložene nekonštruktívny až zlý, čo asi s ním.

Chronická obeť. Sú to experti v hre na obviňovanie. Nikdy neprevezmú zodpovednosť za vlastné činy, chyby, omyly, nič. Nebezpečenstvo takých ľudí spočíva v tom, že nás túto hru môžu naučiť. Stavať sa do pozície obete je totiž veľmi jednoduché a tým pádom veľmi lákavé. A obeť sa nikdy nevzoprie, nikdy nedosiahne to, čo chce. A to my predsa nie sme.

Negativisti. Niekedy za to nemôžu, niektorí ľudia to tak jednoducho majú. Pohár je zásadne poloprázdny a na každom plátne je nežiaduca škvrna. Keď si chcete posťažovať alebo zanadávať, budú pravdepodobne ideálnymi príjemcami, ale, rovnako ako chronické obete, aj negatívni ľudia nás môžu stiahnuť na svoju stranu. Sú často úzkostliví, depresívni (aj keď málokedy klinicky), pesimistickí a šíria okolo seba zlú náladu vo vysokých čiernych vlnách. A prečo by sme niečo také chceli mať dobrovoľne okolo seba?

Tí, ktorí strácajú nervy. V dospelom veku je veľmi ťažké vyrovnávať sa s niekým, ktorého reakcie sú neprimerané, detinské, ale zároveň agresívne a často hlúpe. A my potom vedľa nich sedíme a snažíme sa pôsobiť ako airbag medzi nimi a okolím. Absorbujeme ich energiu a sami sa snažíme zostať v pokoji a ešte k tomu upokojovať ich. Táto nelogická výbušnosť je známkou veľmi malej sociálnej a emocionálnej inteligencie. Väčšinou je veľmi nepríjemné to len počúvať, nieto byť toho súčasťou.

Bez súcitu a empatie. Dôvod, prečo takýchto ľudí v najbližšom okolí nechceme, je celkom zjavný. Ľudia bez pochopenia pre iných sú vlastne bez schopností prejaviť empatiu, snažiť sa a dokázať ich pochopiť. A to vrátane nás. Nikto nemôže stopercentne pochopiť situáciu druhého, ale väčšina z nás sa o to aspoň snaží. A tí, čo nie, sú veľmi náročnými osobnosťami na to, aby sme si ich hriali v lone.

Klamári. Neúprimní ľudia, ktorí ešte k tomu navyše klamú, sú rozhodne typy, ktoré by sme vo svojom okolí chcieť nemali. A to z celkom pochopiteľných dôvodov. Opravdivosť vzťahu stojí na opravdivosti ľudí, ktorí v ňom sú. Na čo by sme mali známych a priateľov, u ktorých by sme museli spochybňovať všetko, čo nám kedy hovoria? Úprimnosť, pravdovravnosť a dôvera sú základy pre každý vzťah, a keď vieme, že ich nemáme, tak na čom potom vzťah stojí?

Využívajúci manipulátori. Tí nás zase kontaktujú v prípade, že niečo potrebujú. Pracovný pohovor, niekomu predstaviť, rande. Proste sa im hodí naše zázemie a radi by z neho niečo odkrojili pre seba. Vždy majú nejakú skrytú agendu. Dvakrát s nimi zájdeme na kávu a agendu máme na stole. Môžu zneužívať našu štedrosť, našu dobrotu, náš entuziazmus alebo dokonca naivitu, ak chcete. Žiadny vzťah by nemal byť o využívaní jedného druhým. A ak len platíte a nič nedostávate, nie je to dobrý obchod.

Tí, ktorí ubližujú. A ešte hovoria, ako to myslia dobre. Aj keď je to veľmi bolestivá situácia, jedným z najexemplárnejších prípadov bývajú rodičia. Pretože aj s nimi môžeme mať vzťah, ktorý je toxický. Matky, ktoré kritizujú, ako, s kým a prečo sme priviedli na svet deti, ako sa o ne staráme, ako ich vychovávame, čo všetko robíme zle. Sú to nedodržané sľuby, zabudnuté telefonáty, situácie, keď vieme, že zďaleka nie sme prioritou. Že sme niečím, čo sa dá zrušiť, opomenúť, zanedbať.