Ako pestovať odolnosť voči stresu každý deň

Stres je najväčší zabijak dnešnej doby. Možno nie doslova, ale nič v modernej spoločnosti nezhoršuje kvalitu života, ako stres. Okrem zmenenej hladiny hormónov v našom tele ovplyvňuje náš metabolizmus, spánok, chuť do jedla, únavu, imunitu a veľa ďalšieho - a nie práve v dobrom. S jeho príčinami často nič nezmôžeme. Jediné, s čím môžeme pracovať, je naša vlastná odolnosť voči nemu. Ako sa učiť odolávať stresu o trochu viac každý deň? Treba osvojiť si pár stratégií.

Práca so svojou vlastnou psychikou je jedna z najťažších, ktorú môžeme v rámci interakcie vykonávať. Treba si totiž priznať slabiny, objaviť silné stránky a nájsť spôsob, ktorý na nás ľudovo povedané zaberá. Jednou z takýchto menej tradičných metód je vizualizácia, tu si môžete prečítať, čo to je a ako funguje. A čo ďalej?

Nechajte to byť. Aj keď to vyzerá ako najnemožnejšia vec na svete, nie je. Určite si spomeniete na veľa vecí, ktoré už vám v živote pripadali ako koniec sveta. Súčasnú bolesť a stres to nezastaví, ale rozhodne vám to dá dobrú perspektívu. Úzkosť zo súčasnej situácie nič nevyrieši, len ju zhorší.

Dýchajte. Nabudúce, až budete čeliť stresujúcej situácii, keď sa o vás bude pokúšať záchvat paniky alebo úzkosti, keď budete mať pocit, že vybuchnete, rozplačete sa alebo začnete kričať, skúste sa na minútu zastaviť a:

• Päťkrát sa zhlboka a veľmi pomaly nadýchnite a vydýchnite, až uvidíte, ako vám brucho stúpa a klesá hore, dole.
• S každým výdychom si predstavujte, ako stres (v akejkoľvek podobe - v podobe energie, prachu, trblietok, čohokoľvek) prúdi preč z vášho tela.
• Po týchto piatich nádychoch sa zasmejte, aj keď to budete musieť predstierať. Skúste si nechať úsmev na tvári, ako najdlhšie to bude možné.

Celý postup môžete opakovať, koľkokrát len to bude treba, niekoľkokrát denne, každých pár hodín. Hlboký nádych a výdych má ako intenzívne meditačné, tak svalovo relaxačné schopnosti.

Uvoľnite sa. Pokojne po dychovom cvičení, ale vlastne kedykoľvek, skúste sa sústrediť na svoje telo. Nemáte niekde stiahnuté svaly? Napäté trapézy? Zaťatú čeľusť? Napnutý sval lýtka? Ak takú partiu objavíte (a ak čelíte dlhodobému stresu, tak je celkom zaručené, že objavíte), skúste ju vedome relaxovať, uvoľniť. Môžete aj premasírovať. A skúste si naplánovať na večer horúcu vaňu alebo návštevu sauny.

Pomaly žujte. Ak vám žuvanie príde ako téma, ktorá si nezaslúži vlastný článok, potom sa mýlite. Aj žuvanie totiž môže byť veda a môžeme ním dosť ovplyvniť to, čo sa s naším telom deje. Ako? To si môžete prečítať tu. Nie je to priamo bojovník proti stresu, ale hltanie a nepoctivé žuvanie je sprievodným javom stresu, ktorý nám tým pádom sťažuje zažívanie, môže za naberanie na váhe i prípadné nadúvanie a plynatosť, ktoré sú pri strese veľmi časté.

Užite si cestu. Sústrediť sa na vzdialené „až“ je neuveriteľne frustrujúce. Aj keď sa cieľu približujeme každý deň o málilinko, ale on je stále v nedohľadne. Čas si musíme rozdeliť na oveľa, oveľa menšie úseky. Sústreďme sa na miniatúrne ciele, ktorých každé splnenie bude maličkým dôvodom k oslave a k dobrému pocitu. Zostaneme tak oveľa lepšie motivovaní, trpezliví a aspoň o trochu viac pozitívne naladení.

Perspektíva. Keď máme z dlhodobého stresu rozcuchané nervy, je v našich hlavách všetko o trošku černejšie než v skutočnosti. Preto, až budeme mať sekundy do výbuchu, skúsme sa na chvíľu zastaviť a skúsiť širšiu perspektívu. Aký význam bude mať táto udalosť pre nás zajtra, za týždeň, za mesiac, za rok? Alebo treba za desať? Väčšinou prídeme na to, že ten význam má expiráciu v hodinách. Má teda cenu sa vôbec trápiť?

Prestaňme sa snažiť o dokonalosť. Kto o sebe tvrdí, že nemá chyby, klame (ostatným alebo ohromne sám sebe). Vyžadovať dokonalosť a bezchybnosť od seba a od ostatných nás bude celý život len stresovať. Povoliť sebe i okoliu pochybenia, tolerovať to, čo človek spôsobí, keď nemá zlý zámer, ale len „pochybí“, nám prinesie neuveriteľný pokoj mysle. Jednoducho prijať ľudskosť - čo však neznamená zníženie štandardu!

Trénujte trpezlivosť každý deň. Ako sa taká trpezlivosť trénuje? Tým, že sa vystavujeme maličkostiam, ktoré by nás za normálnych okolností vytáčali do nepríčetnosti. Keď pôjdeme nabudúce nakupovať, skúsme sa postaviť do tej najdlhšej fronty. Až budeme chcieť prejsť autom križovatkou, pokojne nechajme bliknúť červenú, zastaviť a počkať si na ďalšiu zelenú. Proste skúsiť nepočítať minúty.