Kedy je potrebné pri chudnutí viac jesť

Telo potrebuje kalórie na to, aby ich spaľovalo viac. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá úplne logické, je to tak. To, čo prijímame v potrave, využívame na „prevádzku“, to, čo odčerpávame z tuku, je z „mimoriadnych výdajov“. Akonáhle dostatočne nejeme a napriek tomu máme tie mimoriadne výdaje (teda cvičíme), telo si chráni tukové zásoby a energiu získava tak, ako je to jednoduchšie a rýchlejšie - odčerpáva ju zo svalov. Keď nejeme a cvičíme, môže sa stať, že nám bude klesať svalová hmota (resp. určite nebude rásť) a čo sa tuku týka, zostaneme plus mínus na svojom. Ako spoznať, že by sme mali pridať, tentoraz v jedle?

Zrezať kalórie na úplné minimum je v oblasti chudnutia dá sa povedať školácka chyba. Aby sme naštartovali metabolizmus, musíme mať dostatok živín na všetky procesy, ktoré v tele prebiehajú, a ešte k tomu niečo navyše, aby sme uživili svaly v záťaži. Takže - ako spoznáme, že jeme naozaj málo a musíme si pridať?

Stále myslíme na jedlo. Znie to ako niečo, čo je normálne, keď začneme s diétou... opak je ale pravdou. Ak sa vám popoludnie neskutočne vlečie, pretože jediné, na čo dokážete myslieť, je večera (v tom horšom prípade až raňajky ďalšieho dňa), nie je to v poriadku. Medzi hlavnými jedlami by sme mali vyhľadávať zdravé desiaty, snacky v podobe zeleniny, orechov a potravín nabitých proteínmi. Inak sa totiž môže stať, že „zlyháme“ a poddáme sa prejedaniu, keď už to nebudeme môcť vydržať.

Preskakujeme jedlá. Raňajky, desiata, obed, olovrant, večera, prípadne druhá večera. Áno, tak by sme sa mali na „diéte“ stravovať. Aj keď každé telo je trošku iné a môže zaberať iná frekvencia stravovania, toto je majoritný, nealternatívny, osvedčený a spoľahlivý spôsob. Akonáhle neraňajkujeme, nevečeriame alebo vynechávame pravidelne iné jedlá, je celkom isté, že jednoducho jeme málo. To pravé umenie nie je v množstve a frekvencii, ale v zložení našej stravy.

Už nejakú dobu ste to nedostali. Páni, toto sa vás netýka, môžete preskočiť. Avšak nedostatok kalórií môže spôsobiť, že náš cyklus začne vynechávať, stáva sa nepravidelným, dokonca sa môže zastaviť. Sprievodným javom je často padávanie vlasov a lámavé nechty. Málo kalórií, málo minerálov a vitamínov si zahrá s našimi hormónmi...

Máme hrozivé bolesti hlavy. Náš mozog ide na glukózu v krvi. Celé telo sa snaží, aby mozgu zabezpečilo čo najstálejšie prostredie, takže prioritné je vždy zásobiť glukózou práve mozog. A ak nekonzumujeme dostatočné množstvo sacharidov, skôr alebo neskôr sa to prejaví aj na hlave. Ak máme zahmlenú hlavu, bolí nás, sme hákliví na svetlo alebo máme iné nevysvetliteľné ťažkosti, môže to byť tým, že jednoducho málo jeme. Skúste len tak pokusne pridať kalórie a trošku sacharidov - ak bolesti odznejú ako mávnutím čarovného prútika, je príčina jasná.

Pri pomyslení na cvičenie by sme si išli najradšej ľahnúť. Spomeniete si, že pôjdete popoludní cvičiť, a prepadne vás z toho zrazu taká preventívna únava? Telo pri predstave výdaja jednoducho chce nabrať silu - keď už nie jedlom, tak aspoň spánkom. Režim spánku je častým sprievodným javom nedostatočného príjmu kalórií.

Ste nesmierne podráždení. V angličtine vzniklo spojenie slova hladný - hungry a naštvaný - angry = hangry. Hlad, aj keď sa nám scvrkne žalúdok a my už ho toľko necítime, nás rozhodne nezanecháva v dobrej nálade. Niekedy je sebakontrola sprevádzaná frustráciou a teda aj zmenami nálad, podráždenosťou a podobne.

Jedlo vás neuspokojí. Ani po psychickej, ani po fyzickej stránke. Hlava aj telo sa na jedlo tešia rovnako, aj keď z iných dôvodov. Ak vás vaša šalátová večera nechá len rozdráždenými, že by ste si dali viac, a frustrovanými, skúste zaradiť viac zdravých tukov a bielkovín. Tie by mali náš hlad utíšiť oveľa efektívnejšie než vitamíny, voda a vláknina, ktoré sú v zelenine.