Rodičia a drogová závislosť detí

Nočná mora každého rodiča je už len predstava, že sa nášmu dieťaťu deje niečo zlé. Čokoľvek, od pichnutia osou po plánovanú operáciu. Hoci sú naše zámery vždy v najlepšom záujme dieťaťa, stane sa, že nám nejaká maličkosť prekĺzne medzi prstami. A z tej maličkosti sa môže vyvinúť kadečo. Často sa objavujú otázky, čo robiť, keď zistíme, že naše dieťa užíva drogy. Represívnych opatrení, pomocí lekárskych, terapeutických, farmaceutických a podporných existuje veľká kopa. Niekedy je však škoda začať riešiť problém, až keď nastane. Čo môžeme robiť preto, aby vôbec nenastal?

Aby sme si urobili poriadok v pojmoch, prevencií drogových závislostí existujú tri stupne. My sa pozeráme na ten prvý, teda oblasť prevencie, ktorá zabezpečuje to, aby k závislosti vôbec nedošlo. Sekundárnou prevenciou je potom myslené to, čo robia lekári, terapeuti, sociálni pracovníci a ostatné pomáhajúce profesie pre to, aby pacienta zo závislosti dostali a zabránili jej recidíve. Terciárna je potom „len miernenie škôd“, teda snaha o to, aby keď už niekto aktívne užíva drogy, nedošlo k väčším než nevyhnutným škodám (patrí sem napr. riadená distribúcia čistých injekčných striekačiek, čistých substitúcií atď.)

Primárna prevencia, spoločnosť, škola, rodina

Na tej úplne najvšeobecnejšej úrovni sa o prevenciu drogových závislostí stará štát, kraj, mesto, neziskové organizácie a pod. Tie organizujú rôzne mediálne kampane, prednášky a tak ďalej... účinnosť takýchto akcií je sporná, ale predovšetkým preto, že nie je merateľná. Nezmeriame, koľko detí drogy brať mohlo, ale nezačalo.

Zaujímavejším počinom sú tzv. peer programy. Rôzne organizácie školia z radov adolescentných dobrovoľníkov takých jedincov, ktorí potom medzi svojimi rovesníkmi vďaka svojej obľúbenosti, roli, ktorú v skupine majú, alebo napríklad rešpektu, ktorý majú medzi spolužiakmi, šíria povedomie o škodlivosti aj malého užívania akýchkoľvek drog (vrátane alkoholu a tabaku), ovplyvňujú svojich vrstovníkov smerom k pozitívnemu tráveniu času atď.

Nech sa spoločnosť snaží akokoľvek, najdôležitejšiu úlohu hrá vždy rodina. Tá má najväčší vplyv na formovanie názorov a životných postojov, rovnako tak hodnôt a spôsobu trávenia voľného času. A to všetko je absolútne kľúčové... nielen pre rozhodnutie drogy užívať alebo nie.

Keď sú drogy zlé, prečo ich niekto berie?

Deti môže k drogám priviesť niekoľko situácií. Sú to neriešené problémy, „zlá“ partia (sociálny tlak) alebo nuda (a samozrejme aj iné okolnosti, tieto sú ale najčastejšie).

Všetky deti počuli o tom, že drogy sú zlé. Aj cigarety a alkohol... aj keď na tie sa musíme pozerať zhovievavejšie, pretože sami často deťom nedávame najlepší príklad na to, aby sa im vyhýbali. Ale viac o fajčení detí sme písali už skôr. Ako je teda možné, že ich vôbec skúsia?

Na vine sú tri a viac dôvodov, ktoré sme spomenuli pred chvíľou. Spoločnosť, problémy, nuda. Ale po prvej skúsenosti sa väčšinou dostaví kritické poznanie - veď to nie je tak zlé, ako hovorili rodičia! A keď to nie je tak zlé, je možné, že ani tie následky nebudú tak dramatické. A presne to je moment, kedy sa dieťa, sklamané tým, že uverilo niečomu, čo nebola pravda, púšťa do akcií vzdoru. A s drogami pokračuje.

Čo môžeme ako rodičia robiť?

Aj keď máme vplyv takmer najväčší, nemôžeme toho robiť moc. Dobrá výchova je asi ten najvágnejší, aj keď najpresnejší popis našej roly. Avšak...

• Musíme byť realisti. A dieťaťu vysvetliť nie len to, že drogy sú „fuj“, ale tiež ako a prečo a že ich nebezpečenstvo spočíva práve v tom, že si každý myslí, že ich zvládne len rekreačne.

• Mali by sme sa dieťaťu venovať. Život vo frustrácii otvára dvere rôznym ventilom, medzi ktoré drogy patria pomerne často. Aj keď sú problémy prítomné vo všetkých rodinách, nemali by sme pod ťarchou svojich problémov zabudnúť na to, že na nás závisia ďalšie životy a osudy, hoci detí, o ktorých by sme povedali, že už sú veľké.

• Mali by sme mať prehľad o tom, ako dieťa trávi voľný čas. A zároveň mu otvoriť čo najviac možností. Ukázať mu šport, kultúru, kreativitu, podporovať ho v záľubách, snažiť sa ich podchytiť a dopriať dieťaťu čo najviac sebarealizácie. Dopriať, nie vnútiť!

• Čo je extrémne podstatné, mali by sme poznať kamarátov svojho dieťaťa. Sem tam zorganizovať oslavu, prespanie, party. Rovnako tak by sme mali mať možnosť skontaktovať rodičov týchto kamarátov.

• Na dieťa by sme si mali urobiť čas. Pretože práve jeho absencia môže viesť u dieťaťa k nedostatku sebavedomia a pocitu, že nikam nepatrí. A jedným z relatívne jednoduchých spôsobov, ako niekam patriť (čo je potreba každého z nás), je chytiť sa party. Aj tej zlej...

• Mali by sme mať prehľad o financiách svojho dieťaťa. Možno sa to zdá až úsmevné, ale drogy všeobecne nie sú lacná záležitosť a my by sme mali vedieť, za čo a koľko naše dieťa utráca. Či už prostredníctvom bankového účtu, preúčtovaním vreckového, brigád a podobne. Ovšem opäť - nijako agresívne, finančná otvorenosť by mala byť súčasťou bežnej komunikácie.
  

Ohrozenou skupinou detí sú predovšetkým dospievajúci. Adolescencia, zvlášť jej začiatok, je vek nebezpečný najmä tým, že sa vzťah medzi dieťaťom a rodičom mení, uvoľňuje a kontakt sa ľahko vytráca. Je to prirodzené a súdržnosť sa znovu obnoví, ale preto je nutné, aby dieťa malo „dobrý základ“.

Nie len chémia

Respektive - keď sa povie drogy, predstavíme si chemické alebo prírodné látky s účinkami ovplyvňujúcimi psychiku. Lenže drogou môže byť čokoľvek, na čom sa dá vypestovať závislosť. Veľké nebezpečenstvo spočíva aj v nelátkových závislostiach (gambling, workoholizmus, netolizmus - závislosť na online technológiách... tam má rodič veľkú rolu!).

Zásadné je mať prehľad ako o drogovej problematike, tak o živote svojho dieťaťa. A bez nastavenej sústavnej, obojstrannej, úprimnej a dôvernej komunikácie to pôjde len veľmi ťažko. Dôležité je byť dobrým vzorom a poskytnúť dobré zázemie. Šťastný človek (zďaleka nie len dieťa) drogám podľahne málokedy!