Ako na rande po štyridsiatke

...a hovorí sa tomu ešte vôbec rande? Hľadám otca pre svoje deti, manžela alebo partnera pre seba? Nebude sa na mňa okolie pozerať divne, keď si budem chcieť s niekým vyjsť? A čo na to povedia deti? ...každý, kto si prešiel rozchodom alebo rozvodom, kedy už „išlo o veľa“ - v hre boli majetky, ale hlavne deti, vie, že taká vec zanechá veľké šrámy. A čo z toho vyplýva? Že sa bojíme. Opakovania alebo ešte, nedaj bože, nejakého horšieho scenára. Zoznamovanie po štyridsiatke (plus mínus) má ale aj svoje pozitíva. Ako na to?

Život píše príbehy a zďaleka nie všetky končia „...a žili šťastne až do smrti“. Vlastne veľká väčšina ich tak, bohužiaľ, nekončí ani zďaleka. Ale každý koniec je potenciálnym začiatkom niečoho nového. Lenže... čo keď nás to nové desí viac než samota?

Počúvajte svoju intuíciu. V štyridsiatke už neexistujú žiadne výhovorky, sme dospelé, skúsené, máme za sebou kde čo, stretli sme kde koho, dostali sme príučku už kde akú. Ak cítite, že sa vám na náprotivku „niečo nezdá“, že vaše podvedomie rozsvietilo výstražný majáčik, dajte ruky preč. V tomto veku si už môžete dopriať ten luxus a nedávať každému šancu bližšie sa spoznať.

Pekne pomaly. Ak však žiadnu výstrahu necítite, je potrebné brať veci pekne pomaličky. Pretože rozhodnutie „nie“ môže byť otázka minút, ale to opačné by malo zabrať veľa času. Ide totiž o veľa, pravdepodobne nie ste sama a váš budúci partner by mal hrať oveľa viac rolí než ten, ktorého ste si vyberala v dvadsiatke. Takže nič neunáhliť (predovšetkým nie zoznamovanie s deťmi!), spoznávať sa a dopriať si na všetko dosť času.

Urobte si previerku. Nechceme nikoho nabádať k nedôvere alebo hysterickým činom, ale... viete ako, dôveruj, ale preveruj. V dnešnej dobe sociálnych sietí a internetu vo všeobecnosti nie je tak úplne nemožné si človeka hoci laicky preveriť. Fadebook alebo napríklad LinkedIn nám môžu veľa prezradiť, rovnako tak registre dlžníkov, katastre a podobne. Žiadny stalking, len previerka!

Buďte sama sebou. Je to najväčšie klišé na svete? Možno áno. Ale inak šance na reálny vzťah upadajú. Všetci máme tendencie robiť sa lepšími, než sme. Aspoň zo začiatku. Ale predstavte si to opačne - budete sklamaná, až zistíte, že váš partner sa vám na začiatku predstavil ako niekto úplne iný, nastavil vaše očakávania na úplne inú latku? Tak vidíte. Nerobte to. Prešla ste si dlhú cestu k tomu, aby ste bola taká, aká ste teraz. Neznevažujte svoju cestu.

Zvážte vzťahy s deťmi. Či už vaše s jeho alebo jeho s vašimi. Pretože deti sú vec, o ktorú vo vzťahu pôjde veľmi, ak nie predovšetkým. Vidíte nejaký zádrheľ? Presne to rozsvecuje červený maják výstrahy.

Neuspokojte sa len tak s niečím. To, že nám nie je dvadsať, má svoje nesporné výhody. Nepotrebujete sa niekomu podriaďovať, viete, čo chcete, a poznáte rozdiel medzi rozumným kompromisom a počúvaním na slovo. V tomto veku viac ako kedykoľvek predtým hľadáme kompatibilitu dvoch hotových osobností, nie potenciál, ktorý by možno bol, keby sa niekto zmenil. Navyše... úprimne, na pokusy už nie je toľko času, ako bývalo. Takže ak sa vzťah nevyvíja podľa vašich predstáv, neviete sa dohodnúť, niektoré veci vám sú proti srsti a nepočujete svoju intuíciu jasať „Áno, áno!“, nemusíte vzťah ani začínať, ani v ňom pokračovať.

To, že je človek sám, nie je to najhoršie, čo sa môže stať. V žiadnom veku. Ak ste prešli rozvodom, len si spomeňte na to trápenie, ktoré, ruku na srdce, bolo asi nevyhnutné. Opakovať to predsa nikto nechceme, takže je potrebné byť vo výbere partnera o dosť obozretnejší. Každá žena by si sama seba mala vážiť natoľko, aby sa nepodriaďovala, neuspokojila ani neobetovala svoje nároky v prospech „nebyť sama“. Čím viac sklamaných očakávaní a dlhých frustrujúcich vzťahov, tým menšia šanca, že ten ďalší bude správny. Nenechajte v sebe rásť sklamanie a strach z budúcnosti - pomáhajte si prevenciou a zlé vzťahy ani nezačínajte! Veď už viete, ako vyzerajú.