. .. .. .. .. .. .. .
. .

Pozitívne stránky stresu Rodina

Áno, musíme sa ho zbavovať. Áno, musíme sa starať o to, aby jeho hladina bola čo najnižšia. Ale ak sa naučíme svoj stres zvládať, kontrolovať a analyzovať, môžeme sa z neho poučiť. Ba čo viac, stres z nás môže urobiť lepšieho človeka. Samozrejme len do určitej miery. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. A tak sa poďme raz pre zmenu nesústrediť na to, aký je stres veľký strašiak, ale na to, čo nás učí?

Aby sme pristúpili na to, že stres môže byť impulzom k zmene osobnosti k lepšiemu, je potrebné rozlíšiť stres, úzkosť a depresiu. Úzkosti a depresie sú stavy, ktorých riešenie prislúcha lekárom. Ich korene síce veľmi často so stresom súvisia, ale nie je to to isté. Akonáhle bojujeme s diagnostikovanou chorobou, mali by sme
„čo ťa nezabije, to ťa posilní“ brať opatrne a s rezervou.

Veľký rozdiel je medzi krátkodobým a dlhodobým stresom. Pri zvýšenom tlaku, v strese, sa telo musí brániť, respektíve pripraviť na možné ohrozenie. Čo sa v tele deje?

  • Nadobličky vypustia do tela veľkú dávku hormonového mixu.

  • Jedným z nich je známy adrenalín ktorý zvýši srdcovú činnosť, a telo je pripravené k rýchlym akciám.

  • Ďalším z hormónov je kortizol, ktorý zvyšuje hladinu glukózy v krvi (a teda aj jej spotrebu).

Z dlhodobého hľadiska nám nadmiera týchto látok v organizme spôsobuje rôzne problémy a cítime sa doslova chorí. Z krátkodobého hľadiska je to ale veľmi mocný koktejl. V malých dávkach neškodí, ale naopak:

  • krátkodobo zaisťuje telesnú pohotovosť (k obrane, útoku alebo úteku).

  • rovnako tak zariadi aj krištáľovo jasnú myseľ, zostrenie zmyslov a ponuku rozhodnosti.

  • vďaka dávkam kortizolu nám krátkodobý stres v dlhodobej perspektíve pomáha s pamäťou a učením.

  • dokonca stimuluje imunitný systém, zvyšuje odolnosť a obranyschopnosť.

So stresom sa však dá bojovať aj tým spôsobom, že ho rozmetieme analýzou, z ktorej si vezmeme len to pozitívne. Čomu nás stres môže naučiť?

...timemanagementu. Pramení náš stres z toho, že sme si nezorganizovali dobre prácu a nestíhame? Môžeme viniť veľa okolností, ale hlboko vnútri moc dobre vieme, za aké problémy si môžeme sami. Nechali sme niečo až na poslednú chvíľu a ono to zabralo viac času, než sme predpokladali? Je úplne jedno, či hovoríme o projektoch v práci alebo organizovaní času doma, obhospodarovaní detí alebo nákupov. Ak sa chceme vyhýbať situáciám, ktoré sú pre nás stresujúce a nepríjemné, pravdepodobne to nabudúce budeme musieť urobiť inak. Alebo sa potom na nikoho (ani na seba) nesmieme hnevať.

...priateľstvu. Toto je filozofia podmienená chemickými efektmi. Ak sme v strese, naše telo produkuje okrem iného tiež hormón oxytocín. Ten je zodpovedný za „emocionálne väzby“, je nazývaný „hormónom dôvery, lásky“. Jeho produkcia je silnejšia u žien (nielen v strese, ale napríklad aj pri pohlavnom styku, preto sa žena počas sexu „zamilováva“). Čo nás núti oxytocín v strese urobiť? Niekomu sa zveriť, socializovať sa. Ak tomuto núteniu podľahnete, ľahko spoznáte, kto je akým spôsobom ochotný a schopný vám v krízových situáciách pomôcť.

...starostlivosti o zdravie. V strese si dávame sľuby, plánujeme odmeny za to, že sme to „vydržali“. Úplne automaticky chceme po stresových obdobiach urobiť niečo pre svoje telo, pretože vieme, že dostalo pekne zabrať. Tieto pocity dlhu voči vlastnému telu nie sú vôbec zlé, ak nás donútia naozaj (čo len raz za čas) žiť zdravo.

Publikované



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE PŘIHLÁŠENÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Osobné údaje | Kontakt

© 2004-2022 CZECH NEWS CENTER a.s.