Zaväzovanie šnúrok nie je veda: Ako to dieťa naučiť a kedy

Aj keď sa nám dospelým môže zdať, že ide o banalitu, deti so šnúrkami na topánkach často bojujú ešte na základnej škole. Ako ale naučiť dieťa zaviazať si šnúrky tak, aby systém rýchlo pochopilo a zvládlo sa obuť úplne samo?

Poradíme vám.

Veľa detí so zaväzovaním šnúrok zápasí. Niektorým deťom chýba trpezlivosť, iným zase manuálna zručnosť. Nakoniec sa ale šnúrky naučia zaväzovať všetky. Niekto skôr a niekto neskôr. Vyžaduje to predovšetkým trpezlivosť na strane rodičov i detí. S prípravou na tréning môžete začať už v dojčenskom veku. Kúpte napríklad hračku v podobe drevenej topánky alebo dosku v tvare topánky s otvormi na šnúrku, ktorými dieťa môže špagát preťahovať a pomaly sa tak s viazaním šnúrok zoznamovať. Deti si pri hre s nimi zároveň budú zlepšovať jemnú motoriku. Väčším dievčatkám zase môžete kúpiť topánočky na zaväzovanie pre bábiku, ktoré už sa dajú zohnať v rôznych veľkostiach a celej škále farebných kombinácií, aby ladili k oblečku.

V akom veku začať

Nič neunáhlite! V deťoch by ste tak len mohli vypestovať k šnúrkam averziu. Potomkov však veďte k samostatnosti, v škôlke, a nielen tam, to budú potrebovať. Do troch rokov si ale vystačíte s topánočkami na suché zipsy, ktoré sa ľahko zapínajú aj rozopínajú, a obslúžiť ich zvládnu aj malé deti. V neskoršom veku ich ale môžete pomaly začať učiť viazať uzlíky. Máte na to tri až štyri roky, kým dieťa pôjde do školy. Tam už by to malo vedieť. Napriek tomu sa nájde množstvo školákov, ktorí to z nejakého dôvodu nezvládajú. Nevystavujte ich posmeškom zo strany spolužiakov a kým sa to naučia, zostaňte pri suchých zipsoch.

Nikto učený z neba nespadol

Konkrétny vek, kedy si deti sami zvládnu zaviazať šnúrky, je veľmi individuálny. Niektorým systém šnurovania ukážete dvakrát, trikrát a za chvíľku už sami bravúrne vytvárajú uzlíky. Tým menej zručným to môže trvať aj mesiace. Najdôležitejšie je na dieťa zbytočne netlačiť, nestresovať ho, ani si na ňom nevylievať zlosť. Môžete napríklad obkresliť na kartón podrážku svojej tenisky, načrtnite ju, urobte dierky a tými pretiahnite dostatočne dlhú šnúrku alebo stužku. Najlepšie bude, keď každá polovica bude inak farebná, dieťa tak lepšie pochopí systém viazania. Skúste dieťa pre viazanie nadchnúť, motivujte ho nejako. Vymyslieť môžete napríklad nejaké preteky alebo napínavú súťaž. Za každý pokrok dieťa chváľte a dajte mu náležite najavo, ako ste naňho pyšní.

Skúste hru na zajačika

Jedným z variant viazania je metóda so zajacom, ktorá je efektívna a pre deti zaujímavá. Postup je pomerne ľahký a hotová mašlička drží dobre zaviazaná. Vytvorte uzol, teda hlavu zajačika, koncovky šnúrok zložte ako ušká zajačika, ušká prekrížte tak, aby vytvorili písmeno X, dolné uško pretiahnite cez horné, zatiahnite za obe ušká a šnúrky sú zaviazané.

Stavte na nezbednú veveričku

Ďalšou metódou, ako uviazať mašličku, je tá, s ktorou vám pomôže príbeh o neposednej veveričke. V lese rástol starý dub - zaviažte uzol, t. j. koreň stromu, mal mohutné vetvy - jednou šnúrkou urobte slučku, veverička beží okolo stromu - druhou šnúrkou (veveričkou) prejdite okolo slučky (strom), zvieratko vlezie do nory a vyskakuje z druhej strany stromu – prevlečte šnúrku cez slučku (je potrebné vymeniť ruky), zatiahnite a je hotovo.

Zarecitujte si

Niektoré deti zaujmú skôr básničky. Aj tých je hneď niekoľko. Vyberte si tú, ktorá podľa vás bude mať úspech.

Jedna slučka, druhá slučka,
k tomu ešte malá kľučka,
utiahni to trošičku,
nech máš peknú mašličku.

Jedna šnúrka a dva konce,
každý dnu, a potom von chce.
Dva konce a jedna šnúrka,
už mašlička na nás žmurká.