Čo s tými, kto si chronicky sťažujú

Niet na svete všetko ružové a úžasné. Ale to ešte neznamená, že musíme (alebo ktokoľvek iný) hovoriť len o tom, čo je zle, a ignorovať v konverzáciách to, čo je dobre. Sú medzi nami ľudia, ktorí sa sťažujú jednoducho chronicky. Ich negativita uberá energiu všetkým zúčastneným, nijako však neprispieva k riešeniu reálneho, často ale aj vlastne len domnelého, problému. A najhoršie je, že sťažovatelia neuberajú energiu len sebe, ale nám všetkým, ktorí sa s nimi musíme stretávať.

Môžeme s nimi zdieľať kanceláriu, máme ich v práci, medzi priateľmi, v rodine. A to je vlastne asi tá najhoršia možná varianta, sťažovatelia, ktorým sa nemôžeme vyhnúť. Pretože s ich negativitou musíme nejako žiť a nie každý z nás vie odizolovať a kompletne tú negativitu ignorovať.

• A keď už sme pri tom. Prestať so sťažnosťami, alebo ich aspoň obmedziť, je skvelý tip na novoročné predsavzatie. A myslíme to vážne. Pretože čím viac o negatívnych veciach hovoríme, tým viac sú všadeprítomné, my si na ne zvykáme a prestávame cítiť potrebu s nimi niečo robiť. Takže sa do toho začarovaného kruhu dostávame sami a nezvratne.

Reč tela. Ak sa k nám blíži hrozba v podobe starého známeho energetického upíra, musíme si dať pozor na našu reč tela. Pretože aj svojou negatívnou reakciou ho môžeme podporiť v negatívnej výpovedi. Vyvarovať by sme sa mali prevracaniu očí v stĺp. Usmiali ste sa? Robíme to ale úplne nevedomky a je to signál s jasným posolstvom - otravuješ ma. Tým tak zabijeme akúkoľvek možnosť ďalšej pozitívnej komunikácie. Naopak by sme sa mali so sťažovateľom privítať zdvihnutím obočia, ktoré podporuje pozitívnu interakciu, povzbudzuje partnera v pozitívnej komunikácii a ukazuje náš záujem.

Vziať vietor z plachiet. Asi viete, že keď si niekto sťažuje, hovorí o probléme, nie o jeho riešení. Takže môžete konverzáciu uchopiť iným smerom. Môžete použiť vety ako: „Áno, o tom si mi rozprával. Čo je v tej situácii nové?“ „ Ako si pokročil v riešení?“ „ Napadá ťa niečo, čo by sa v tej veci dalo podniknúť? A čo by sa dalo urobiť ako prvé? Je tam nejaká prekážka, prečo to nejde?“

• Jedným z najlepších prostriedkov, ako vziať sťažovateľovi vietor z plachiet, je sa opýtať: „A s čím ti môžem pomôcť? Alebo ktokoľvek iný?“ Pretože to jeho samotného preorientuje na riešenie a ako bonus si uvedomí, že vám to vlastne hovorí napríklad len preto, že o tom chce hovoriť.

Potvrdenie. Sťažovatelia sa často sťažujú preto, že cítia, že ich problém neberie nikto tak vážne, ako oni. A tak neustále hľadajú potvrdenie a ospravedlnenie toho, ako sa cítia. Keď im to dáme, možno sa trošku upokoja. A môžeme to aj trošku prehnať, aby začali nás upokojovať, že to nie je až také strašné. Navyše nám to dá trošku moc nad konverzáciou. „Toľko práce? To nie je možné, musíš byť strašne unavený. Ja som toto zažíval minulý rok. Riešil som to...“

Pochvala. Sťažujú sa na jednu vec? Pochváľte ich za to, ako to riešia! Alebo že aj cez to, že majú toľko starostí, nájdu si čas zájsť na kávu a urobiť pre seba i pre ostatných niečo pekné. Je to využitie obrátenej psychológie, možno to trošku hraničí s manipuláciou, ale v prípade, že hodiny, dni, týždne a mesiace počúvame o tom istom, máme pomyselné právo na to si konverzáciu trošku vziať späť.

Dôrazne sa ohraďte. „Vieš, je mi pomerne nepríjemné, keď so mnou hovoríš o ľuďoch, ktorých poznám, takýmto spôsobom. Nemám ti ako pomôcť, tak si myslím, že by bolo lepšie, keby si to riešil s nimi.“ „ Dosť dobre sa s tým tvojím negativizmom neviem popasovať. A ono sa to nelepší, unavuje ma počúvať, ako sú veci zle, a nič s tým nerobiť.“ Len sa nebojte byť striktní. Je to pre mnoho z nás možno nepríjemné a príliš konfrontačné, ale predsa si nenecháme uberať zo zásobárne našej vlastnej energie donekonečna.

Nedávajte rady. Je to zbytočné, ak nie sú vyžiadané. Ale niekedy, aj keď sú. Pretože často sa stáva, že sťažovanie a negativita sú proste rysy osobnosti, nie momentálny problém, ktorý sa rieši. Takže samotné naše dumanie nad problémom a prichádzanie s vlastným riešením je vlastne len náš problém, pretože to po nás nikto nechce. Takí ľudia často nehľadajú riešenia, proste sa len vyžívajú v márnosti. A niekto nevie a nechce byť spokojný. Pretože... o čom by sa potom s ostatnými bavil?