Keď ako deti nemáme dosť lásky

Všetci máme svoje potreby. Od tých najzákladnejších, ako je jesť a spať, po pokročilejšie, ako sú niekam patriť, mať niekoho rád a byť milovaný. A všetky tieto potreby máme od prvého dňa, ako sa nadýchneme. Všetci vieme, že keď budeme svoje telo vyživovať zlou stravou, nevyvinie sa dobre. A to isté platí, ak bude naša duša strádať tým, čo pre svoj vývoj potrebuje.

Často stretávame ľudí, ktorí majú rôzne emocionálne ťažkosti. A ak sú nám títo ľudia blízki, časom začneme pátrať po príčinách týchto ťažkostí. A nezriedka sa dopátrame toho, že keď vyrastali, nemali sa doma dvakrát najlepšie. Aj keď málokto dnes trpí hladom, emocionálne nás strádať mohlo naozaj veľa.

Nedostatok emocionálneho zázemia, v mnohých prípadoch by sme mohli hovoriť až o emocionálnom zanedbávaní, je jedným z faktorov rozvoja tzv. syndrómu CAN (Child Abuse and Neglecta), ktorý v krajných prípadoch vedie k veľmi vážnemu poškodeniu psychiky dieťaťa. Ale aj oveľa, oveľa ľahšie formy nám môžu dať do života bremeno, s ktorým je tá naša cesta o niečo tŕnistejšia.

Ako sa prejavujú dospelí, ktorí v detstve emocionálne trpeli?

Nedôverčivosť. Je to vlastne úplne pochopiteľné. Tie osoby, ktoré v deťoch budujú dôveru, boli tými, kto ich opakovane sklamávali. Vývoj dôvery v ostatných ľudí vyžaduje emocionálne stabilné okolie, u ktorého sa dá spoľahnúť na istú konzistenciu správania. Ak dieťa žilo v podmienkach, v ktorých muselo byť neustále v strehu a na nič sa spoľahnúť nemohlo, môže si podobný systém niesť aj do vzťahov v dospelosti.

Nedostatok emočnej inteligencie. Emočná inteligencia je niečo, čo sa cibrí v priebehu rokov. Dá sa rozvíjať, ale aj ubíjať. O emočnú inteligenciu ako o celkovo širokej téme si môžete prečítať v jednom z našich predchádzajúcich článkov. Dozvedieť sa môžete, ako ju u človeka spoznáte a prečo je tak dôležitá. Pre jej rozvoj ale potrebujeme nielen vzory, ale aj priestor na to si ju vyskúšať.

Strach zo zlyhania a chýb. Nedostatočne podporované deti nemajú kde sa naučiť o svojej vlastnej hodnote. Mnoho veľmi inteligentných a schopných dospelých potom len ťažko napĺňa svoj potenciál, majú strach z toho o niečo usilovať, hoci na to majú schopnosti. O tých ale nevedia, nemajú ich potvrdené, maximálne tušia. Prelomiť túto bariéru býva v dospelosti veľmi ťažké.

Toxické vzťahy. O tých už sme toho tiež narozprávali veľa. Čo to sú toxické priateľstvá? A čo napríklad toxické vzťahy v rodine? Sú to vzťahy, v ktorých sme do istej miery zneužívaní, nemáme priestor byť tým, kým sme, a náš partner nás využíva pre naplnenie svojich potrieb. Nikto nevypočuje tie naše. A bohužiaľ, sme všetci veľmi náchylní k tomu hľadať si to, na čo sme zvyknutí. Emocionálne nenaplnené deti vyrastú v dospelých, ktorí si budú vzťahy, v ktorých sa budú cítiť zneužívaný, hľadať aj naďalej.

Neistota a strach z opustenia. Strach z opustenia je relatívne nová, ale veľmi závažná téma. Písali sme o ňom aj v špeciálnom článku. Má to veľkú súvislosť s emočnou inteligenciou, ale aj s obrovskou neistotou, ktorá v takomto človeku panuje. Oveľa viac než ostatní potrebuje vonkajšie uistenie o svojej vlastnej kvalite. Preto býva vo vzťahoch veľmi závislý na partnerovi, zároveň má ale problémy s dôverou a spoľahnutím sa.

Depresie a úzkosti. Tu už sa dostávame na tenký ľad naozaj serióznych tráum, ktoré, záleží na citlivosti jedinca, môžu vyústiť do celoživotného boja so psychickými poruchami. A nie je predsa prekvapenie, že emocionálne zanedbávané deti môžu mať mentálne problémy až poruchy.

Precitlivenosť. Všetci poznáme radu nad zlato - neber si to tak osobne. Je to niečo, na čom aj zdravý jedinec pracuje počas podstatnej doby dospievania. Tí, ktorí ale nemali to šťastie, aby vyrastali v stabilnom prostredí, majú k precitlivenosti veľký sklon, s ktorým sa až ťažko dá bojovať.

• Výchova detí nie je len o tom, zabezpečiť im posteľ na spanie a jedlo na tanieri. Dokonca ani vzdelanie a iné zabezpečenie nie je dosť. Byť rodičom je celoživotná a extrémne ťažká úloha, máme vo svojich rukách vznik celého nového človeka, celej jeho existencie. A dnes, keď sme dospelí, sa často môžeme stretnúť s našimi rovesníkmi, ktorí nám vstúpia do života a prejavujú známky emocionálnej nerovnováhy, reakcií, ktoré získali, pretože podpora, ktorú mali, nebola tá, ktorú potrebovali. A my im môžeme ponúknuť obrovské pochopenie a otvorenú náruč. Aby sme im dokázali, že svet nie je zas až tak zlé miesto.