Prečo naše dieťa nemôže spať?

S bábätkom je ťažké sa dorozumieť, to je jasné. Preto nám dáva občas dosť zabrať neplakať s nimi, pretože ich niečo trápi a my nevieme čo. A keď príde na uspávanie a spanie, prečo sa to tým našim drobčekom nedarí, to zostáva často záhadou. My pre vás máme niekoľko dôvodov, prečo bábätko nie a nie zaspať. A niekedy tým dôvodom môžeme byť aj my!

Je proste ešte príliš malé. Novonarodené bábätká zďaleka nespia len v noci. Potrebujú spať až 18 hodín denne, niekedy aj viac, a nie vždy to vychádza na pokojných 8 hodín cez noc. Väčšina detí začína spať pokojne cez noc okolo deviateho mesiaca, aj keď to často znamená neprerušovaných trebárs „len“ šesť hodín.

Moc so spaním pomáhame. Ak naše bábätko (ale aj staršie deti) zvykneme na to, že ich ukladáme do postieľok, až keď spia, zarábame si na poriadny problém. Keď naopak dieťa zvykneme dávať do postieľky ospalé pred zaspaním, nebude mu neznáme, že je na zaspávanie samo. To nám môže pomôcť aj v noci, keď sa dieťa zobudí a nebude nás potrebovať k tomu, aby sa znovu samo uspalo.

Je preťažené. Batoľatá a predškoláci potrebujú 11 až 14 hodín spánku z každých 24 hodín. A to vrátane nočného spánku, ale aj zdriemnutia cez deň. Ak týchto svojich X hodín nemajú, môžu byť jednoducho preťažení - a to poznáme i v dospelom veku, často vieme byť tak unavení, až z toho nemôžeme spať. Kľúčom je pravidelnosť v zaspávaní, vstávaní i poobedových (a iných) šlofíkoch. Aspoň jeden denne (ideálne po obede) deti potrebujú zhruba do veku piatich rokov.

Separačná úzkosť. Tomu sa pravdepodobne nikdy nevyhneme. Len by sme túto úzkosť nemali podporovať prílišným utešovaním, či už to pre nás znamená čokoľvek (nosenie dieťaťa, spievanie, kolísanie, extra porcia materského mlieka alebo sunaru). Ak dieťa nie je choré, skúste ho nechať v postieľke, jemne naň hovoriť, hladiť... niektoré dojčatá už môžu zažívať strach z tmy, na to pokojne poslúži nočná lampička.

Nemáme rutinu na dobrú noc. Každá rutina pomáha dieťaťu adaptovať sa na fakt, že sa ide spať. Rituály sú dôležité aj pre nás, pomáhajú nám so zaspaním, ale pre deti sú skoro nepostrádateľné. Môže ísť o kúpeľ, rozprávku, postupné vypínanie svetiel, akokoľvek to vašej rodine vyhovuje. Rituály začínajú deti vnímať okolo štvrtého mesiaca, čo je ideálna doba s nimi začať.

Chrápanie, spánkové apnoe. Chrápajúcich detí nie je málo. A nie je málo ani tých, ktoré trpia obštrukčnou spánkovou apnoe. Problémy s dychom môže spôsobovať kde čo, akonáhle ale bránia zaspaniu a neprerušovanému spánku, je potrebné poradiť sa s lekárom. Za problémy s dychom často môžu alergie, ktoré sú našťastie zvládnuteľné a sezónne, ale nepríjemné sú aj tak.

Nočné mory, nočné desy. Na zlé sny máme každý raz za čas nárok, bohužiaľ. Môžu naše deti budiť, môžu sa tak prejavovať trápenia, ktoré majú, a je dobré s nimi o nich hovoriť. Existuje ale neurologická porucha spánku zvaná nočné desy, pavor nocturnus. Tie majú iné prejavy ako „obyčajné“ nočné mory. Ľahko sme sa ich dotkli v našom predchádzajúcom článku, ale rozhodne je nutné v takomto prípade problém riešiť s lekárom.

Námesačnosť. Tú veľa detí zažíva až do mladšieho školského veku. Drvivá väčšina „z nej vyrastie“, ale do tej doby môže naháňať pekný strach rodičom, súrodencom a koniec koncov aj im samotným. Môžu vyzerať, ako by boli hore, chodiť, hovoriť, vykonávať rôzne činnosti. Dobré je ich nebudiť, len jemne nasmerovať späť do postele. Ak je naša dieťatko námesačné, mali by sme čo najlepšie zabezpečiť okolie - zamknúť dvere, odstrániť veci, o ktoré by mohol námesačný zakopnúť, zabezpečiť okná a tak ďalej...

Lieky. Zvlášť, ak dieťa užíva lieky na ADHD, môže tým trpieť spánok a jeho kvalita. V takom prípade nezostáva nič iné, než, keď si všimnete, že lieky ovplyvňujú spánok dieťaťa, je viac unavené, ale nemôže spať, budí sa a tak ďalej, navštíviť lekára. Niekedy pomôže len zmena doby podávania lieku, ale rozhodne by sme sa nemali o žiadnu úpravu v harmonograme pokúšať sami.

Teenageri. Keď dieťa vstúpi do tohto veku, zmení sa jeho vnútorné nastavenie. Zostáva viac bdelé večer a je ospalejšie ráno (aj tak ale potrebuje aspoň 8 a pol hodiny spánku). S týmito zmenami by sme mali počítať a pracovať s nimi. Pokojne nechávať robiť úlohy neskôr popoludní alebo večer a ráno ich nechať pospať, ak to náš a ich rozvrh dovoľuje.

Okolie. V okolí, kde je nadmiera stimulov, sa ťažko zaspáva. Potrebujeme ticho a tmu, okolo seba a na sebe príjemné materiály (obliečky, pyžamo...). Dieťa by nemali rušiť ani zvuky z domu alebo bytu, ak je to možné, je lepšie zatvárať dvere. Ak je treba, pokojne môžeme nechať zapnutú nočnú lampičku alebo pustiť deťom biely šum.

Monitory, obrazovky, modré svetlo. To všetko škodí i nám, dospelým. Tablety, mobily, televízia, počítače a všetky ďalšie prístroje, ktoré produkujú tzv. modré svetlo, teda také, ktoré bráni nášmu telu produkovať melatonín, hormón, vďaka ktorému sa nám chce spať. Produkujú ho aj studené LED žiarovky! Všetky jeho zdroje by sme mali aspoň hodinu pred zaspávaním vypnúť.

Stres. Že si nevieme predstaviť, aký stres by naše dieťatko mohlo prežívať? Je toho veľa. Od školy po strach z chorôb, o svojich blízkych, z nových situácií, zo všetkého možného. Nikdy nevieme, čo sa v detskej hlave môže diať. Ak na svojom dieťati pozorujeme známky stresu, môžeme ho naučiť ho zvládať - hlbokým dýchaním, teplým kúpeľom, upokojujúcou predspánkovou rutinou. A rozhodne by sme mali opatrne zistiť, v čom je pes zakopaný a ako to riešiť.