Šesť nešvárov babičkinej kuchyne

Keď sa v dnešnej dobe povie „babičkina kuchyňa“, všetkým sa vybavia poctivé, s láskou pripravované jedlá. Keď zapátrame v pamäti, bola kuchyňa našich babičiek a možno aj mamičiek naozaj zdravšia, než je dnes tá naša? Áno, používali sa iné suroviny väčšinou oveľa vyššej kvality, ale predsa len... s rukou na srdci, bolo to o toľko lepšie? Vybrali sme pre vás šesť nešvárov, ku ktorým by sme sa rozhodne vracať nemali.

Rovnako ako dnes, aj naše babičky a mamičky mohli robiť v kuchyniach pár chýb, ktorých sme si ako deti samozrejme toľko nevšímali. Či už išlo o rôzne spôsoby prípravy potravín, ingrediencie alebo nedostatočnú oboznámenosť s nutričnými faktami.

Zelenina uvarená na kašu. Áno, existujú potraviny (konkrétne paradajky a mrkvy), kde sa tepelnou úpravou obsah vitamínov (lykopénu a karotenoidov) zvýši a stanú sa pre nás prospešnejšie. Ak ale chceme jesť brokolicu, papriky, karfiol, kel a tak ďalej, rozhodne je lepšie ich len ľahko orestovať na oleji, poprípade pripraviť v pare. Aby sme zachovali vitamíny, mala by byť zelenina „na skus“. Proste pri zahryznutí ešte stále trošku chrúpať.

Margarín, margarín... Iste si pamätáte dobu, kedy mali rastlinné tuky naprosté pré. Na chvíľu vytlačili maslo a masť, nezvyšovali cholesterol, neobsahovali nezdravé živočíšne tuky a jednoducho boli skoro zdravé. Lenže to, že sú naládované transmastnými kyselinami, to vtedy nikto neriešil. Riešenie je jednoduché, všetko s mierou. Ako rastlinné, tak živočíšne tuky majú svoje pre a proti. A keď môžeme nájsť zdravší variant, len do toho!

Dezert miesto šalátu. A to sme na babičkách asi všetci milovali - vždy bol dezert. Čerstvú zeleninu sme toľko nemuseli, ale ako mali všetci radosť, keď nám chutila bábovka alebo puding! Dosť dobre sme sa tak naučili, že zelenina je niečo, čo musíme pretrpieť, aby sme dostali niečo sladké za odmenu. My sami sa budeme musieť k zmene tohto pohľadu na stravovanie asi celý život presviedčať, ale rozhodne by sme nemali rovnakú „chybu“ robiť svojim deťom. Dezert pokojne áno, ale nie automaticky a nie namiesto zdravých vecí. A koniec koncov... kto hovorí, že dezert musí byť nezdravý? Od ovocia a orechov po chia puding, fantázii sa medze nekladú!

Stereotyp varenia. Chleba s marmeládou na raňajky, žemľa so šunkou na desiatu, mäso s ryžou na obed, mäso so zemiakmi na večeru. Cez víkendy knedle a omáčky, buchty a polievky. Keď zapátrame v pamäti, pravdepodobne prídeme na to, že kuchyne našich babičiek neboli zas až tak pestré a typovo sme jedli stále dookola to isté. Čo v konečnom dôsledku nie je zlé, keby to nutrične a kaloricky zodpovedalo nášmu dennému výdaju. Česká kuchyňa má tendenciu byť veľmi ťažká a bohatá na tuky a polysacharidy, čo už sme možno na svojich postavách neraz oplakali. Variabilita varenia je jedna z jeho najväčších krás! Nemali by sme sa báť skúšať nové veci - ani nemusia byť exotické. Len proste nezvyklé.

Asi trojaké korenie. Rasca, majorán, paprika, cesnak. Sem tam možno nejaká bylinka. Používať stále dokola rovnaké korenie ale zaručene zaistí to, že jedlá budú chutiť... no, prekvapivo všetky podobne. A keby bolo toto myslené tým „korením života“, bol by náš život pekná nuda. Rovnako ako pri typoch jedál by sme mali mať hlavu otvorenú, keď príde na korenie. Rôzne druhy korenia, kurkuma, ale predovšetkým čerstvé bylinky môžu dodať kuchyni úplne nový šmrnc.

Príprava mäsa. Priznajme si, je to veda. Špeciálne s tmavým mäsom býva problém. Neprepiecť dosucha, neuškvariť do mŕtva, nerozpichať na panvici (aby nejaká tá chuť v mäse zostala), nedávať mäso z chladničky rovno na panvicu, používať správne oleje, panvice a teploty... To všetko patrilo k jedným z najvýraznejších nešvárov kuchýň desaťročia naspäť.

V súčasnej dobe je trend toho o varení vedieť veľa, má ale nečakaný efekt - čím viac toho vieme, čím lepšie jedlá sme v reštauráciách ochutnali, tým menšiu máme vôľu variť si doma. Ale to je škoda! Stačí sa naučiť pár jednoduchých fígľov, opustiť svoju komfortnú zónu pečeného kurčaťa a vydať sa do sveta vynikajúcich chutí a kvalitnej prípravy.

• Týmto sa oficiálne ospravedlňujeme všetkým mamičkám a babičkám aj ich dcéram a vnučkám, ktorých kuchyne sú doteraz aj v spomienkach zaliate slnkom a prevoňané skvelým jedlom, pripravovaným s láskou, starostlivosťou a časom, ktorý sa nám už dnes nechce jedlu „obetovať“. Dúfame, že je takých čo najviac!