Štyri lásky a jedna pravá

Všetci snívame o tom, že nájdeme svoju spriaznenú dušu. Že nielen zažijeme tú pravú lásku, ktorú si navzájom môžeme dať, ale aj to, že s ňou ostaneme do konca života. Nebezpečenstvo hľadania spriaznenej duše je jednoduché, ale veľké - môže sa stať, že ju nepoznáme. Že nám ju osud naservíruje na striebornom podnose, my si to ale nevšimneme. Pretože sme si neprešli všetkým tým, čím sme mali.

Zažiť rôzne typy vzťahov je pre to, aby sme svoju spriaznenú dušu stretli a spoznali, často nevyhnutné. Pretože v opačnom prípade (aj keď zďaleka nie vo všetkých) nemusíme vedieť dostatok o sebe samých, aby sme vedeli, kto je pre nás ten najideálnejší partner.

Neúspešné vzťahy zďaleka nie sú stratou času, sú pre nás poučením - a zďaleka nie len v tom, aby sme vedeli, čo nechceme, ale aj v tom, aby sme si ujasnili, čo je pre nás v živote dôležité. Skrz vzťahy poznávame sami seba, a čím lepšie sami seba poznáme, tým lepšie sme schopní povedať, kto sa k nám hodí. A kto je naša spriaznená duša. Akými vzťahmi by sme si mali prejsť? Ideálne takými, ktoré odhalia naše postoje k najdôležitejším aspektom lásky a partnerstva.

Prvá láska. Všetko, čo je prvé, je extrémne dôležité. Prvá láska je nekritická, nehodnotiaca, absolútna a plná nádejí. Kto z nás si do svojho prvého partnera nepremietol celý život, všetky nádeje, ktoré ešte neboli zakalené realitou a skúsenosťami. Koniec prvej lásky je devastujúci, apokalyptický. Ale veľmi dôležitý. Prvá láska nás naučí nostalgii, blahosklonnému pohľadu na naše mladšie ja, naučí nás, že zmeny sa dejú, nehľadiac na to, ako veľmi ich nechceme.

Sklamaná láska. Nájdeme si partnera, všetko je ružové, zaliate slnkom a krásne. A po chvíli sa to začne kaziť. Nevieme, čo sa stalo, stále uvažujeme, ako sa mohla situácia tak zmeniť. Potom si uvedomíme, že nešlo o naše zámery alebo o situáciu, že len náš partner začína postupne odhaľovať svoju pravú tvár. Že ten, do ktorého sme sa zamilovali, bol v role, predstieral a časom sa proste len prestal obťažovať. Bola to hra a my sme sa sklamali v druhom človeku. To je veľký prínos - nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj to sa musíme naučiť. A tiež to, že nemáme potrebné spravovať niečo, čo nikdy nebolo.

Láska zo zvyku. Je dosť možné, že po veľkom životnom sklamaní sa budeme zo všetkých síl snažiť nájsť stabilitu a pokoj. A tak budeme takzvane hrať na istotu. Nájdeme aj partnera, ktorý má najmenší potenciál nám ublížiť. Založíme vzťah na priateľstve, na zodpovednosti, na bezpečí. Partner bude naša útočisko v rozbúrenom svete, ochráni nás pred sklamaním, bude nás milovať viac ako my jeho. Veľmi často ale naše pocity voči nemu nie sú na rovnakej úrovni. Či chceme, alebo nie, či je naše rozhodnutie nenechať si už nikdy ublížiť akokoľvek silné, naše vnútro bude čím ďalej tým viac nespokojné. Oceníme všetko, čo náš partner pre nás robí, budeme sa snažiť tváriť, že je to takto všetko v poriadku... až na to, že nie je. A jedného dňa si to uvedomíme. A budeme to my, kto ublíži.

Hurikán. Po emocionálnej otupenosti si nájdeme niečo, čo nám otvorí oči a dvere do úplne iného sveta. Vzťah plný vášne, lásky, drámy, divokosti a nespútanosti. Budeme si hovoriť, že keby toto bolo v knihe alebo vo filme, nikto by nám to neuveril. Budeme robiť veľa šialených vecí, budeme sa cítiť tak intenzívne, ako ešte nikdy predtým. Tieto typy vzťahov sa ale často riadia pravidlom, že „je to moc dobré na to, aby to bola pravda“. Často je to pre oboch aktérov len platforma pre kompenzáciu istej nudy, ktorú prežívali predtým. Vzťah často ako rýchlo vzplanul, tak rýchlo skončí. A nechá nás zmätených, prekvapených a nedôverčivých k budúcnosti.

Tá pravá. A práve v momente, keď by sme mali tendenciu všetko vzdať, začať s cynizmom a proste len počkať, čo nám osud privanie do cesty, objaví sa človek, vďaka ktorému pochopíme, prečo doteraz všetko ostatné nefungovalo. Ten pravý, tá pravá. Človek, ktorý pasuje k našej duši. Ten, na ktorého sme vlastne celý život čakali, bez toho aby sme to vedeli. Môžeme mať pocit, že ho poznáme už dlho, pokojne z predchádzajúcich životov, ak je to niečo, v čo veríme. Nebudeme tomu chcieť veriť a neustále sa budeme pýtať - deje sa toto naozaj? A napriek všetkému budete vedieť, nielen že chcete, ale aj že máte byť spolu. Že jedine tak je a bude svet v poriadku. A toto odhodlanie, oddanosť a bezpodmienečná dôvera má tú moc hory prenášať.