Zobraziť přihlasovací formulár

(Takmer) zaručený spôsob, ako nájsť toho pravého

  • Publikované:
(Takmer) zaručený spôsob, ako nájsť toho pravého

Jeden totiž existuje. Ale málokomu sa páči. Často okolo seba počujeme povzdychy, že partner či partnerka sú takí a onakí, ako to a to nevyhovuje, vadí, čo a prečo neznášame. A potom sa zrazu ocitneme v situácii, keď zostaneme sami. Ako k hľadaniu nového partnera vlastne pristúpiť? Ako nebrať len to, čo je, ale zároveň neprebrať? A prečo okolo seba vidíme a počujeme viac nešťastných než šťastných koncov?

 

Zamilovanosť, láska, partnerstvo. Predtým sme si mysleli, že to tak jednoducho bude, zamilujeme sa, vezmeme sa, budeme mať deti a spoločne zostarneme s úsmevom na perách. Potom príde život a my zistíme, že to nebude tak úplne jednoduché. A čím sme starší, tým ťažšie sa zmierujeme s „nekvalitou“ ponúkaného tovaru. Máme vycibrenejšie priority, nároky, požiadavky. Lenže to všetko možno berieme zo zlého konca.

 

Aký by mal náš partner byť...

Veľa ľudí v živote začína znovu niekoľkokrát. Nie vždy úplne s „čistým štítom“, každý vzťah nás niečo naučí, niečo nám vezme, v niečom nás zmení. A to je v poriadku, inak to jednoducho nejde. A keď nás náš posledný vzťah prebolí a my sa s pokojnou hlavou zamyslíme nad tým, aký by náš budúci (a ideálne aj posledný a životný) partner mal byť, ako si odpovieme?

Nehovorme o vzhľade, nech už pre nás hrá akúkoľvek úlohu. Buďme konkrétni vo vlastnostiach potenciálneho partnera. Väčšina z nás sa obmedzí na vlastnosti, ako sú vernosť, lojalita, priateľstvo, úprimnosť a tak ďalej. Cítite, ako je to všetko nezreteľné?

 

Väčšinou sa v živote celkom jednoducho naučíme, čo vlastne nechceme. Vieme, prečo sa rozpadli naše predchádzajúce vzťahy, či mali šancu vydržať, keby bolo niečo inak, kto a čo urobil zle, kto dobre a prečo to nešlo dohromady. Ako sa naučiť definovať to, čo chceme, na základe toho, čo nechceme?

...a akí sme my sami?

  • Nájdeš, až to budeš najmenej čakať.

  • Akonáhle prestaneš hľadať, príde to ako blesk z čistého neba.

  • Však ono to príde, počkaj.

A ďalšie variácie na túto tému počuje každý nezadaný človek v akomkoľvek veku. A ona je to pravda - ako to? Prečo vzťah príde, akonáhle ho najmenej čakáme? Odpoveď je jednoduchá, pretože sa sústredíme na niečo iné. A to „niečo iné“ sme my sami.

 

Prežila som si sedemročný vzťah plný rozchodov a návratov, emocionálnej horskej dráhy. V jednej chvíli sme hovorili o deťoch a svadbe, v druhej chvíli som ho podozrievala, že má niekoho iného. Boli to muky - a mohli sme si za to sami, neboli sme schopní sa jeden od druhého odpútať. Vyriešilo sa to za nás, priateľ bol cudzinec a rozhodol sa (bez toho aby ma do rozhodovania zahrnul) vrátiť sa späť. Ponuka, aby som išla s ním, nepadla. Bola som zdevastovaná a tak, ako kopa ďalších, som zúfalo hľadala niekoho iného, kto by aspoň trošku prebil tú bolesť. Ale bolo to ako hľadať náplasť na otvorenú zlomeninu. Jedného dňa sa to vo mne zlomilo a povedala som si, že napriek strate je to vlastne šanca na to, využiť všetok čas a energiu pre seba. Vždy som chcela skúsiť dokázať sa pripraviť na jednu fitness súťaž, a tak som začala trénovať. Hoci mi bolo 35, zaplatila som si trénera a bola na dobrej ceste. Začala som zdravo jesť, dosť spať, ale tiež sa stýkať s inými ľuďmi než boli tí, ktorí ma ťahali po baroch, aby som sa zabavila a zabudla. Vrátila som sa tiež k maľovaniu, ktorému sa môj priateľ smial, chodila som na výstavy a žila viac kultúrou. Čo na tom, že sama? Po pol roku som so svojimi starými kamarátmi zašla do baru, kde som predtým bola už tisíckrát. S rovnakou spoločnosťou, tentoraz ale o minerálke s citrónom. A čo sa nestalo - stretla som muža, ktorého by som predtým prehliadla (a ktorý by zrejme prehliadol mňa). Slovo dalo slovo, bývame spolu a život bez seba si už nevieme predstaviť. A vážne, vážne som to nečakala, dokonca snáď ani možno nechcela. Teraz som rada, mám parťáka nielen do života, ale aj na koníčky a záujmy, ktoré som predtým ani nevedela, že mám.“

Laďka , 39

 

Často robíme to, že od života chceme a prijímame len ponuky - to mi vyhovuje napoly, to nie, ďakujem, ďalšie! Akonáhle naozaj zistíme, čo nás baví, aké sú naše skutočné záujmy a ciele, možno až potom zistíme, akého partnera vlastne chceme. Budeme vedieť nielen to, čo chceme, ale čo sami vlastne ponúkame. A s najväčšou pravdepodobnosťou práve vtedy nám do cesty príde ten pravý.

 

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku