Zobraziť přihlasovací formulár

Ako spoznáte emočnú inteligenciu?

  • Publikované:
Ako spoznáte emočnú inteligenciu?

Predstavte si extrémne chytrého a inteligentného človeka. Má vzdelanie, vedomosti, vie pracovať. Ale jednoducho sa s ním nedá moc dobre hovoriť. Poznáte takýchto ľudí? Je ich medzi nami veľa. Ani extrémna alebo vysoká inteligencia v tradičnom slova zmysle zďaleka nezaručuje to, že nám bude dobre medzi ľuďmi a ľudia budú chcieť tráviť čas v našej prítomnosti. Toto má za úlohu naša emočná inteligencia, ktorá môže za úspech našich vzťahov. A niekedy aj za dobrú prácu.

Podobne ako inteligencia rozumová, je aj tá emočná do istej miery vrodená. A počas života sa dá buď cibriť, alebo postupne ubíjať. Môže za to vplyv prostredia, v ktorom vyrastáme, ľudia, ktorých máme blízko či už narodením, alebo voľbou, škola, práca, všetky interakcie s ostatnými ľuďmi, ale aj skúmanie vlastného vnútra.

Emočnú inteligenciu totiž môžeme deliť na veci, ktoré sa dejú vo vnútri, a na tie, ktoré prejavujeme navonok. Vnútri by sme sa hlavne mali poznať, čím vyššia emočná inteligencia, tým lepšie svojim emóciám rozumieme, dokážeme ich pomenovať, ovládať a prípadne aj využiť v náš prospech. To, čo ide z nás smerom von a je tiež neoddeliteľnou súčasťou emočnej inteligencie, je empatia. Pod týmto slovíčkom sa skrýva obrovské množstvo konkrétnych situácií, je základom pre tzv. sociálnu inteligenciu a bez nej by sme vlastne nevedeli riešiť žiadne veci týkajúce sa medziľudských vzťahov.

Prečo je to všetko dôležité

Tradične má emočná inteligencia päť zložiek - sebauvedomenie, sebaovládanie, empatia, umenie medziľudských vťahov a motivácia. Je jasné, že bez vyvinutých týchto schopností sebainteligentnejší človek jednoducho nemôže úspešne fungovať. Leda by mu nevadilo žiť život bez ostatných ľudí. Dosiahnuť určité vzdelanie je dôležitým, nie však jediným predpokladom na úspech v práci. A faktografické, analytické alebo imaginatívne znalosti zďaleka nie sú základom dobrých medziľudských vzťahov. Emočná inteligencia, ktorá je kvantifikovaná emočným kvocientom (EQ), je jednoducho presne to, čo je pre úspech na všetkých poliach nutným a rovnocenným doplnkom klasického známeho IQ.

Určite poznáte okolo seba ľudí, ktorí napríklad nie sú podľa vašich predstáv kvalifikovaní, napriek tomu sú na vysokých pracovných pozíciách. A ide im to. Rovnako tak aj menej inteligentný človek môže byť v kolektíve oveľa obľúbenejší než jeho kolega s vysokým IQ, ale tým EQ o mnoho nižším. Ako u všetkého - rovnováha je dôležitá.

Ako spoznáte emočne inteligentného človeka

Ak sa v tom chcete prplať, musíte vziať do úvahy veľa vecí. Napríklad to, že emočná inteligencia súvisí s dokonalým poznaním vlastných pocitov a schopností ich formulovať. S tým súvisí aj poznanie svojich silných a slabých stránok, človeka s vysokým EQ je ťažké rozhodiť, kritiku si váži, ak ju považuje za konštruktívnu a objavnú, inak mu nepoviete nič nové, a to ani pochvalou. Sú prajúci a štedrí, zároveň sa ale nenechajú zneužívať a nemajú problém odmietnuť. Ale konkrétne:

Nezúčastňujú sa drám ostatných ľudí. Je veľký rozdiel byť empatickí, prežívať veci so svojimi blízkymi, ponúknuť im pomoc a dovoliť ostatným, aby ich zlosť, mizéria a smútok ovplyvnili náš život. Máte kolegyňu, ktorá je celá skľúčená, pretože jej kamarátka prechádza ťažkým rozchodom? Zhodnotili by ste podľa jej slov, že je ten rozchod skôr jej? Alebo napríklad známeho, ktorý sa neustále venuje problémom iných ľudí, namiesto aby sa sústredil na tie vlastné? Proste len potrebuje rozptýlenie? Emočne inteligentní ľudia pozorne počúvajú, ponúknu pomoc aj pomôžu, poradia. Ale nenechávajú drámy ostatných ľudí, aby ovládali ich životy.

Nesťažujú sa. Sťažnosti totiž obsahujú dve informácie. Buď sme obeť, alebo nemáme riešenie svojich problémov. Emočne inteligentní ľudia sa málokedy cítia ako obeť a málokedy veria tomu, že riešenie neexistuje. K problémom pristupujú automaticky konštruktívne. Vedia, že sťažovanie len posilňuje negatívny aspekt celej veci.

Nehovoria na všetko áno. Ostatným ani sebe. Vedieť sa rozhodnúť je jedna vec, ale vedieť si za svojím rozhodnutím stať, to je iná. Nedať si tretí pohár vína, keď sa ráno vstáva. Nestretnúť sa s kamarátkou, pretože máme plný deň a vieme, že nás to vyčerpá, miesto, aby nabilo. Umenie povedať nie je pre emočne inteligentných ľudí otázkou rozumu a vôle. Na váhanie nie je čas.

Neohovárajú. Ohovárať znamená podporovať niečiu hanbu a upozorňovať na chybu. A emočne inteligentný človek ani jedno z toho nechce, pretože si je vedomý ľudského faktora. A nielen toho - ak nepozná kontext celej situácie, nikto ju nemôže hodnotiť.

Nie sú závislí na šťastí druhých. Nikto na svete nemá povinnosť zabezpečiť nám psychické blaho. To možno dosiahnuť len tak, že si ho zabezpečíme sami. Ochrana svojej vlastnej psychiky na jednej strane, ale na druhej strane je tiež starostlivosť o vlastné šťastie. Aj keď to znie podobne, rovnaké veci to nie sú. A emočne inteligentný človek vie, že v rukách má oboje najpevnejšie iba on sám.

Netýka sa ich negatívne hovorenie k sebe samému. Analogicky s riešením problémov. Emočne inteligentní ľudia si nehovoria - nie som atraktívna, som hlúpa, som trápna, mal/a som to urobiť inak. Vedia, že ak im niečo na sebe samých vadí, majú moc to zmeniť. Ak s tým nič nerobia, asi im to nevadí natoľko, aby to stálo za to. K sebehovoreniu pristupujú ako k riešeniu problémov - konštruktívne. Nič si nevyčítajú, ale z každej skúsenosti sa poučia.

Čo bolo, bolo. Vedia, že minulosť nezmenia. Jediné, čo stojí za to, je zachovať si pekné spomienky a zo všetkých ostatných situácií a problémov si vziať len to najlepšie - skúsenosti. Minulosť je vec, ktorú treba ctiť, patria k nej všetky lásky, ktoré sme mali, všetky príležitosti, ktoré sme ne/využili aj všetky rozhodnutia, ktoré sme urobili. Lipnúť na nej nemá cenu, čo cenu má, je si uvedomiť, ako ovplyvňuje prítomnosť. A vedieť o výhode, ktorú nám poskytuje - neopakovať to, čoho ľutujeme.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku

janrri 22. 4. 2017, 17:31
veľmi fajn článok! (flower) (Y)