Nad akým človekom zlomiť palicu?

Kritérií je samozrejme nespočetné množstvo. My sa ale zameriame na tých ľudí, ktorí, keby sme to vysvetľovali deťom, tak by sme povedali, že sú „škaredí“. Samozrejme nie vzhľadom, ale tak nejako vo vnútri. Ľudia hrubí, nevychovaní a vulgárni sú často skrytí pod dobrosrdečným úsmevom a za sladkými rečičkami. Podľa čoho poznáme, že sa náš náprotivok, kamarát alebo kolega skôr alebo neskôr prejaví ako hulvát aj voči nám?

Všetci by sme mali okolo seba radi len milých, dobrosrdečných, nápomocných, ohľaduplných a dobrých ľudí. Lenže nežijeme v rozprávke, že áno. A tak sa stretávame s rôznymi typmi pováh, spôsobov i vychovania. Čo naznačuje, že človek, s ktorým hovoríme, je jednoducho grobian?

• Všetko by sa dalo zhrnúť jedným slovom - ohľaduplnosť. Ľudia, ktorí sú voči svojmu okoliu ohľaduplní, sa tak väčšinou budú správať aj k nám. A naopak.

Sú hluční. Bez ohľadu na to, či niekto spí, odpočíva, alebo je to proste len nepríjemné. Ani ich nenapadne sa nejako obmedziť.

Pohadzujú smeti. Fľaša, kelímok, ohorok, obal... proste na zem s ním. Pretože kôš je ďaleko. A tu sa hodí obľúbené príslovie všetkých mamičiek - ako by to vyzeralo, keby sa takto správali všetci? A to zahŕňa tiež napríklad neupratovanie po svojich psoch.

Použiť a nenahradiť. Papier v tlačiarni, toaletný papier, benzín v rodinnom alebo inak zdieľanom aute. Aj keď je náhradný alebo nový hneď vedľa. To sa jednoducho nerobí.

Chodia neskoro. Pretože ich časový harmonogram je dôležitejší než čas všetkých ostatných. Zrejme.

Predbiehajú v radoch. Je to smiešne a detinské? Áno. Ale deje sa to aj u dospelých? Tiež áno. Aj keď to nie je žiadny zločin, jednoducho sa to nerobí. Zo slušnosti a rešpektu k spoločenským pravidlám.

Prerušujú hovor. Všetky deti učíme, že to nemajú robiť. Takže dospelí, ktorí to robia, veľmi dobre vedia, že by nemali, ale „ja“ je silnejšie než všetko ostatné.

Nevracajú nákupné vozíky. Alebo košíky, to je jedno. Proste akonáhle ich nepotrebujú, nechajú ich tam, kde práve sú. Maličkosť, samozrejme. Ale prirába to prácu ostatným ľuďom, niekedy dokonca blokuje parkovanie alebo môže spôsobiť nehodu.

Neprejavujú rešpekt k starším. Hoci je to niekedy o nervy, starší spoluobčania si zaslúžia náš rešpekt už len vďaka tomu, že si toho prežili oveľa viac než my. Byť hrubý na seniorov je za extra zlý bod navyše.

Nevedia sa správať pri stole. Respektíve vedia, ale myslia si, že nemusia. Samozrejme, že nemusia, ale čo to o nich vypovedá? No povedzte sami.

Problémy so správaním na ceste. To, aký je človek vodič, často prezradí veľa o jeho povahe. Keď nezmyselne predbieha, ohrozuje ostatných, vybrzďuje alebo nenecháva dostatočný rozostup... no, tu môžeme hovoriť o tom, že netrpezlivosť môže stať aj životy. A to nehovoríme o nepoužívaní smeroviek alebo telefonovaní a písaní za jazdy. Tu bezohľadnosť narazila na hranicu s nebezpečenstvom. Ale môžeme ísť aj ďalej - jazdia pomaly v rýchlom pruhu, blokujú príjazdové cesty alebo brány...

Nevhodné používanie telefónov. Písanie textových správ, keď s niekým hovoria. Telefonujú, keď platia pri pokladni. Nevypnú si zvonenie, keď sú na schôdzke. Zdvihnú telefón v kine. A tak ďalej, a tak ďalej.

Využívajú na parkovanie miesta pre hendikepovaných. Aj keď za to hrozí veľká pokuta, často vidíme na špeciálne vyhradených miestach stáť autá a vychádzať z nich ľudí, ktorí rozhodne nijako zdravotne obmedzení nie sú. Diskusia o naddimenzovaní týchto parkovacích miest je irelevantná.

Nevychovávajú deti. Teda áno, ale rozhodne ich nevedú k dobrým spôsobom. Nechávajú ich skôr tak nejako existovať, ale čo horšie, slušnému správaniu sa pred nimi často posmievajú.

Upravujú sa na verejnosti. Ohrýzajú, pilujú alebo strihajú nechty, vŕtajú si v nose, češú si vlasy a tak ďalej. Samozrejme to veľmi záleží na kontextu, ale toto správanie je veľmi nevhodné mimo domova. A tiež väčšinou nechávajú neporiadok na verejných toaletách. Možno si ani neumyjú ruky.

Správajú sa hrubo k personálu. Na obsluhu akéhokoľvek typu (od predavačiek po čašníkov, niekedy nevynímajúc ani sestry u lekárov) sa proste správajú prezieravo a neúctivo. A to sa nerobí.