Zobraziť přihlasovací formulár

Čo by rozhodne vzťah byť nemal

  • Publikované:
Čo by rozhodne vzťah byť nemal

Kvalita nášho života je v priamej úmere s kvalitou vzťahov, ktoré udržujeme. A náš najbližší človek, ten, s ktorým sa rozhodneme stráviť celý svoj život, nie je nikto, koho by nám niekto definitívne pridelil. Vyberáme si ho sami a máme teda pevne v rukách to, aký vzťah prežívame. A aj keď máme každý iné preferencie, sú niektoré veci, ktoré by vo vzťahu jednoducho byť nemali. Pretože objektívne nie sú dobré pre ničí dušu. Ktoré to sú?

Nájsť a milovať to, v čom sme si podobní, rešpektovať, prijať a trebárs možno aj obdivovať to, v čom sme iní. Vyrovnanosť vzťahu je závislá na tom, ako veľmi sme si navzájom seberovnými partnermi.

Zneužívanie

Ak jeden partner žije na úkor druhého, je to zle. Pod pojmom zneužívania by sme si totiž nemali predstaviť len to sexuálne. Domáce násilie a formy zneužívania majú mnoho podôb. Často ide predovšetkým o veľkú potrebu kontroly, ovládania, jednoducho obmedzenia partnerovho života, pretože to nie je druhá slobodná bytosť, ale niečo ako majetok. Ako to môže vyzerať?

  • Rozčuľuje sa, keď ho nepostavíme ako prioritu.
  • Bráni nám tráviť čas s rodinou alebo priateľovi.
  • Má kontrolu nad našimi peniazmi a nad tým, ako ich míňame.
  • Kritizuje náš zovňajšok, oblečenie, úpravu, všetko.
  • Je extrémne podozrievavý, keď len hovoríme s niekým iným.
  • Núti nás k intímnostiam.
  • Preruší, čokoľvek si zrovna užívame (napríklad televízny program, rozhovor).
  • Vyhráža rozchodom, násilím, ublížením niekomu, koho máme radi, ak (čokoľvek).
  • Ako vyzerá domáce násilie, si môžete prečítať v podrobnom článku tu.
  • Veľká vec v našich súčasných životoch je emocionálne zneužívanie. Prečo a ako ho tak dlho trpíme alebo prehliadame, to si môžete prečítať zase tu.

To, keď jeden partner zneužíva, využíva, vysáva a ničí druhého, bohužiaľ vídame až moc často. Preto by sme sa nemali toľko báť toho, že napríklad na chvíľu budeme sami. Je to totiž oveľa lepšie, než aby nám niekto postupne bral život a nechával nás len prežívať.

Pohodlie

Veľa ľudí zostáva vo vzťahoch, ktoré nie sú nijak extrémne naplňujúce, len preto, že im to príde ako tá najrozumnejšia voľba. A tak sa z čistej pohodlnosti zmení vzťah na niečo, čo je skôr spolubývajúci dohodou, a naše vnútro trpí, je nenaplnené. Trpíme nepochopením, nemožnosťou sa otvoriť a nijako naplniť naše spirituálne, mentálne a emocionálne túžby. Zostávať s niekým preto, že si myslíme, že je to to najjednoduchšie, čo môžeme robiť, nedodá nášmu životu pocit hodnoty. Bohužiaľ, aj keď si hovoríme, že „takto je to vlastne v poriadku, ako mohlo by to byť lepšie, ale to prežijeme“ môže rásť náš odpor voči partnerovi, a skončíme tak veľmi nešťastní. Ak náš život s partnerom akokoľvek vystihuje slovo „uspokojiť sa“, neskončí to dobre. Pohodlné a bezpečné to možno na chvíľu je, ale nie tak moc, ako si myslíme.

Pomer

Ak náš vzťah začne ako pomer s niekým, kto je v inom zväzku, s najväčšou pravdepodobnosťou neskončíme dobre. Existujú samozrejme aj výnimky, nie že nie, ale štatistika je neúprosná. Chvíľu sa presviedčame, že tá miera rizika, ktorú zadaný partner (alebo obaja zadaní partneri) podstupujú, predsa musí svedčiť o tom, že im o nový vzťah ide. Lenže ten je založený na veľmi chatrných základoch. A to pre oboch. Do vzťahu sa zamiešajú pocity ako vina, podozrievanie, výčitky, a to ešte ani poriadne nezačal.

Príliš pozitívny.

Znie to divne? Ale je to tak. Ak jeden z partnerov poskytuje neobmedzenú podporu a pomoc tomu druhému, či už pracovne, emocionálne alebo finančne, ten druhý sa stáva čím ďalej tým viac závislý a neochotný fungovať samostatne. Aj pozitívne správanie totiž vytvára negatívnu závislosť.

Tento pozitívny prístup má veľa rôznych prejavov. Medzi ne môže napríklad patriť to, že dávame partnerovi vlastne neobmedzené množstvo „druhých šancí“, platíme za neho dlhy, žehlíme trapasy, klameme ostatným, aby sme ho kryli, zvádzame jeho problémy väčšinou na „ťažké obdobie“, bez toho aby sme spoločne podnikali kroky proti tomu, ako toto obdobie zvrátiť. Nakoniec zistíme, že nás partnerova či už neschopnosť, alebo ťažkosti, stiahli vlastne do naprosto toho istého prostredia, v akom žije on. A aj keď to myslíme dobre, pomáhať niekomu konštantne sa vyhýbať prirodzeným dôsledkom svojho správania, nie je preukazovanie láskavosti. Je to len vytváranie závislosti a ničenie vlastného života.

Majetnícky

Partnerstvo je dobrovoľné spojenie dvoch individualít, ktoré si navzájom vychádzajú v ústrety s cieľom harmonického spolužitia. Hoci je normálne si partnera trošku uzurpovať pre seba, snažiť sa ho pohltiť, pojať a nikdy nepustiť nie je zdravé. Ak sa z partnera stane náš celý svet, strácame obaja nezávislosť a vedomie vlastnej hodnoty. A potreba partnera neustále kontrolovať, mať prehľad o tom, čo, ako a kde robí, s kým je, ako dlho tam bude a kedy príde domov, mať stres a zlosť v situáciách, kedy do minúty neodpovie na správu alebo nevezme telefón, sme extrémne žiarliví... no posúďte sami, ako bláznivo to znie. Láska nie je posadnutosť, kontrola neznamená intimitu.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku