Príbeh Kláry: Čakám dieťa, ale neviem, ktorý z dvoch mužov je otcom. Mám im to povedať?

Možno si myslíte, že podobné príbehy sa stávajú len ľuďom s uvoľnenejším životným štýlom. Klára si to ešte nedávno myslela tiež a ani vo sne ju nenapadlo, že teraz bude hlavnou aktérkou takto zamotaného príbehu.

Je mi tridsaťpäť a už nejaký čas som chcela otehotnieť. Môj muž nebol proti, už kvôli tomu, že je mu o desať rokov viac. Obaja za sebou máme dlhšie vzťahy, ktoré z rôznych dôvodov nedopadli dobre. Spolu sme štyri roky, pred dvoma sme sa vzali. Užívali sme si jeden druhého, cestovali, pracovali, schádzali sa s priateľmi. Zhruba pred rokom sme sa rozhodli, že do toho pôjdeme a že budeme usilovať o počatie.

Trištvrte roka márnej snahy medzi nás začalo vnášať isté napätie - ja som sa desila, že som neplodná, môj muž pripustil, že problém môže byť na jeho strane, pretože s minulou partnerkou bol desať rokov a do iného stavu neprišla, aj keď sa tomu nijako extra nebránili.

To ma trochu rozhodilo, nejako som si predtým myslela, že o dieťa ani neusilovali. Ale nejako som to prehrýzla a upla sa na vysnívané tehotenstvo ešte viac. Nič, nič, nič, každý mesiac som sa musela vyrovnať s tým, že zase prišla menštruácia. Už mi z toho trochu hrabalo, počítala som plodné dni, riešila pravdepodobnosť počatia ten ktorý deň a súvislosti s frekvenciou milovania.

Dneska s tebou spať nebudem, nie som robot!

Nakoniec sme sa kvôli tomu začali trochu hádať. Keď som raz zahlásila cez SMS, že je plodný deň a že by bolo fajn do toho ten večer určite ísť, muž sa naštval, napísal mi, že nie je žiadny sexuálny oplodňovací robot a že ide s kamarátmi do krčmy, pretože si potrebuje vyčistiť hlavu. A že prespí u kamaráta Dana, pretože k nám by sa v noci už vlakom nedostal a autom z krčmy nepôjde.

Tak som sa tiež naštvala. Vedela som, že jeho hnev nebude mať dlhé trvanie, ale prečo by som mala sedieť doma a ľutovať, že zase neotehotniem? Zobrala som sa a išla do krčmy s partiou z práce, bol piatok a priamo sa to ponúkalo. V obľúbenom podniku som stretla okrem iných aj dvoch spolužiakov z gympla a postupom večera som si s nimi viac a viac rozprávala. Jeden sa mi na škole páčil, ale myslela som si, že u neho nemám šancu. Tvrdil mi, že na tom pred rokmi bol úplne rovnako. Skrátim to, opila som sa a vyspala som sa s ním. Bola to moja prvá nevera v živote. Obaja sme boli tak opití, že sme sa zmohli len na prerušovaný styk - a na stopercentnú úspešnosť by som neprisahala.

Nad ránom som sa z jeho bytu vytratila von, vzala si taxík a išla domov, kde som sa z toho všetkého snažila spamätať a zaspať to. Dala som si poriadnu sprchu a padla do postele ako zabitá. Na poludnie ma prebudil môj manžel, ktorý sa vrátil príjemne naladený a chcel sa so mnou milovať. Nebránila som sa, mala som pocit, že to zo mňa zmyje tú vinu.

Vôbec neviem, čo mám robiť

Prekvapilo ma to, že s neverou dokážem celkom dobre žiť, snáď kvôli tomu, že to bol len jednorazový úlet, s ktorým som sa nechcela v živote zveriť nikdy nikomu. Asi by to tak zostalo, ale za necelý mesiac som zistila, že som tehotná. Od tej doby sa zmietam medzi pocitmi nadšenia a totálnej hrôzy, pretože neviem, kto je otcom dieťaťa. A vôbec neviem, čo mám robiť.

Som v treťom mesiaci a myšlienku na potrat, ktorý by „všetko vyriešil“, som zavrhla, pretože moc túžim po tom, stať sa matkou. Svojmu mužovi už som povedala, že čakám dieťa, asi by bolo divné, keby to nevedel. Je podľa všetkého šťastný, ale ja šaliem z predstavy, že sa mi narodí modrooký blondiak, hoci ja a môj muž sme bruneti s tmavými očami a vlnitými vlasmi. To by mi asi neprešlo.

Zatiaľ mám plán taký, že až porodím, nechám si pre svoj pokoj urobiť testy otcovstva. Ale keď potom zistím, že môj muž otcom nie je? Mužovi, s ktorým som sa vyspala, o tehotenstve hovoriť nechcem. Alebo by som mala?

(red)