Nová žena versus exmanželka

Poďme sa baviť o korektných vzťahoch. Tých, ktoré nekončia túžbou po pomste alebo niekým vo väzení. Proste o tých, aké medzi ľuďmi bývajú, keď sa dvaja prestanú mať radi dosť na to, aby spolu zostali. Život ide ďalej, to je jasné. Všetko raz prebolí a snáď zostanú pekné spomienky a rešpekt, nie horkosť a zatrpknutosť. A ak udržiavame s bývalými partnermi kontakt napríklad kvôli deťom, skôr alebo neskôr asi príde chvíľa, keď do nášho alebo ich života jednoducho vstúpi niekto iný.

Aké to je byť druhou ženou? A aké to je byť exmanželkou? Bývalým manželom? Aké je to vidieť, ako sa život človeka, s ktorým sme žili, hýbe dopredu, znova sa žení, vydáva, zakladá novú rodinu? Často sa stretávame s pocitmi, ktoré si nevieme ani predstaviť, možno ani nevieme, že by nejaké také mohli existovať. A aj keď si myslíme, že sme všetky dávne city pochovali, sem tam môžu vykuknúť na povrch.

Z manželky bývalá

„Nebolo to jednoduché, ale dospeli sme k rozhodnutiu spoločne. S bývalým manželom sme sa dohodli, že je v záujme našich detí vidieť nás šťastných s dobrým zázemím, nie keď po sebe neustále jačíme alebo sa nebavíme. Dôvodov bola kopa, ale zhruba po troch rokoch od rozvodu sme boli schopní sa spolu baviť normálne, nie uštipačne a bez obviňovania. Mala som pár známostí, a po troch rokoch sa jedna z nich prehupla do vážneho vzťahu. O ničom sme nehovorili, tak nejako sme to zbabelo nechávali na deťoch, aby nám odovzdávali informácie. Ktoré boli teda dosť skreslené. Môj priateľ bol rozvedený, ja tiež, on mal deti, ja tiež. Všetko značka ideál.“

Druhou ženou rozvedenému mužovi so záväzkami

„Byť druhou ženou sa môže občas zdať ako dobrý nápad. Pretože muž sa v druhom vzťahu tejto závažnosti správa inak. Bohužiaľ, na tých prvých vzťahoch sa všetci naučíme, čo je dôležité, čo nie, za čo bojovať a čo nechať byť. Bolo to čarovné, pretože sme sa utvrdzovali v tom, ako sme to predtým nezvládali, ale ako už teraz bude všetko iné. Oboje bola pravda, ale nie všetko bolo ružové. Musela som tak nejako definovať svoju vlastnú úlohu. Predstavovanie detí boli jedny veľké nervy, aj keď to dopadlo dobre. Nakoniec došlo aj na predstavenie s bývalým partnerom a partnerkou, čo bolo ešte viac nervy drásajúce, myslím, že pre všetky zúčastnené strany. Ale aj to sa nakoniec nejako vstrebalo. Nie sme kamaráti, nekomunikujeme naprieč bývalými pármi, ale organizačne všetko klape a nijako si životy schválne nenarušujeme. Deti prijali nás aj seba navzájom, zariadili sme to tak, že máme ob dva týždne víkend bez detí, a inak žijeme ako každá normálna rodina.“

Exmanželkou novo ženatého muža

„Ono sa to môže aj obrátiť. Bola som vydatá s novou rodinou. Šťastná, s exmanželom dobré vzťahy, teda korektné, nič extra vrelého, ale o to ani nikto nestál. Vedela som, že má priateľku, ale to mal tak nejako vždy (aj keď sme boli spolu). No a potom mi syn potajomky oznámil, že otec kúpil prstienok, pôjdu na dovolenku a chce sa ženiť. To ma tak nejako prekvapilo, ale zaskočilo ma to, s akou intenzitou sa vo mne ozvala nevôľa. My sme sa vtedy brali, pretože som bola tehotná... Alebo lepšie, bola som tehotná a on ma požiadal o ruku. A teraz sa chce ženiť len tak? Ako k tomu prídem? Až po prvej vlne negatívnych pocitov som si uvedomila, že som vydatá tiež, mám spokojnú rodinu i vzťah. A začalo ma zaujímať, ako môj bývalý manžel prežíval moje vlastné životné kroky vpred. Ak teda vôbec. Trošku som prehodnotila ublížený prístup, ktorý som mala celý čas, že si zaslúžim šťastie za to, ako som sa dlho trápila. Možno sa rovnako dlho trápil aj on? A možno mu rovnako ubližovalo, keď som začala žiť život bez neho? Možno mi to nedochádzalo, pretože som bola o krok napred, mala som pocit, že „vyhrávam“, tak som na neho toľko nemyslela.

Jeho nová žena pre mňa vždy reprezentovala a reprezentovať bude všetko to, čo v našom vzťahu zlyhalo. Nikdy ju neprestanem analyzovať, nikdy. Navyše bude macochou mojich detí? Cítil sa môj exmanžel rovnako, keď som mu predstavila svojho budúceho manžela? Kto z nás teraz bude hrať akú úlohu vo výchove?

Až potom, čo som mohla vidieť situáciu z oboch strán, mi došlo, že to vlastne nie je zďaleka len o nových vzťahoch, ktoré máme. Zrazu som bola matkou, macochou, novou ženou, bývalou ženou a ničia rola neskočila len pri tom, že si našiel nový vzťah. Je to zaujímavé a verím, že to niekomu môže byť veľmi nepríjemné. Ja som mala šťastie na relatívne rozumných ľudí a moje vlastné emócie. Ale už viem, že adaptovať sa na nový partnerský život po rozvode trvá roky. A možno sú veci, ktoré nikdy neprestanú byť problém, aj keď len v kútiku duše.“

Karla, 43