Ako nebyť v láske nikdy sklamaný

Znie to ako niečo, čo nie je vôbec možné dosiahnuť, že áno. Sklamanie a zrada sprevádzajú trpké konce našich vzťahov spoločne s pocitom krivdy a ublíženia. Lenže to tak byť nemusí. Keď si dáme sami so sebou veľkú, veľkú prácu, a milujeme bezpodmienečne. Pretože všetky naše sklamania v láske pramenia z presvedčenia, že veci existujú formou „niečo za niečo“. Ja ti dávam toľko času, tak ty by si mi mal dať rovnako. Chovám sa k tebe nejako a čakám adekvátnu reakciu. ...stop.

Až príliš často sa snažíme sami seba v romantických vzťahoch napasovať do rolí, ktoré sa nám páčia alebo by sa nám páčili, ktoré poznáme, ktoré od nás očakáva okolie, alebo ktoré by sme si pre seba tak najradšej predstavovali. Rovnako tak moc často posudzujeme svoj vzťah na základe vzťahov iných. A stopercentne je naším veľmi častým prehreškom tiež to, že nemilujeme konkrétnu osobu, ktorá stojí pred nami, ale potenciál, ktorý v nej vidíme. Teda tú osobu, akou by podľa nás náš partner byť mohol, ale zatiaľ ešte nie je.

Keď sa na to pozrieme s odstupom. Milovať to, čo je, bez plánov, bez predstáv, tu a teraz, a nečakať za svoju lásku nič naspäť, znamená, že nemôžeme byť nikdy sklamaní. Pretože sklamanie prichádza z nenaplneného očakávania... a keď nič neočakávame?

To isté ale musíme aplikovať aj sami na seba. Milovať sa takí, akí sme, poznať sa a netlačiť sa do situácií, ktoré pre nás nie sú prirodzené.

„Celý život som bola veľký spáč. Rada som si ráno pospala, ale keď som začala chodiť so svojím partnerom, raz ráno na hotelových raňajkách sa vyjadril, ako má rád takéto veľké raňajky, čerstvé pečivo, nachystanú kávu a podobne. Trošku ma to bodlo, ale od tej doby som každé ráno pred prácou chodila do blízkej pekárne pre pečivo a dávala si na raňajkách záležať. Bola som protivná, keď mi partner povedal, že nie je hladný, bola som naštvaná, pretože som vstávala o pol hodiny skôr - a všetci vieme, že to je ráno dlhá doba. Lenže potom sme sa raz opili a partner mi opatrne povedal, či by som sa na tie raňajky nemohla vykašľať, že on cez týždeň raňajkuje s kolegami v práci. Myslela som, že ma vynesú. Nakoniec sme sa nad tým dosť zasmiali, pretože ja som tento kríž na seba naložila úplne zbytočne - on mal rád atmosféru hotelových raňajok na dovolenke, to bolo celé. A ja som mesiace vstávala naštvaná a ešte som sa dožierala jeho nevďakom. Obaja sme si mysleli, že to ten druhý robí preto, že chce. Hlúpe predpoklady.“

Anna, 33

Tento príklad je na prvý pohľad veľmi banálny, ale byť by nemusel. Keby situácia trvala dlhšie, je možné, že by frustrácia z neocenenia a z nútených raňajok prerástla do oveľa väčšieho problému. Nevkladať druhému myšlienky do hlavy, nepodsúvať im ani naše želania, ani naše obavy, to je veľké, veľké umenie.

• Milovať sami seba na prvom mieste a najviac. Až potom opadne potreba druhých ľudí a budeme s partnerom z vlastnej vôle a pre radosť, nie preto, že ho potrebujeme, aby nám potvrdil našu hodnotu.
• Keď pre svojho partnera urobíme niečo pekné, čo by malo byť často, nemali by sme čakať nič na oplátku. Robíme to, pretože to chceme robiť, nie pre to, aby sa stalo niečo pekné nám.
• Partnera milujeme za to, aký je, nie za to, aký by byť mohol (keby počúval naše cenné rady).
• Šťastie nie je závislé na ostatných ľuďoch. Vychádza z nás a z nášho prístupu k veciam.
• Rozdávať lásku by sme mali úplne bez reštrikcií. Chceme povedať „milujem ťa“, pretože to zrovna cítime? Tak to povedzme. Ale partner nemá povinnosť hovoriť nám to na oplátku.
• Vzájomný rešpekt je jedným z najdôležitejších aspektov vzťahu.
• Ak je čo odpúšťať, odpusťme rýchlo. To nás dovedie bližšie k sebe, zlosť medzi nami len stavia múr. Negatívne emócie dokážu vyrásť a rozšíriť sa veľa rýchlo.
• Ospravedlňujme sa. Aj keď to, čo sme vykonali, nebolo zámerné. Pochopiť, čo druhého na našom správaní alebo na našich reakciách rozrušilo, je prvý krok k tomu, aby sme to už nikdy neurobili. A ospravedlnenie je na mieste vždy.
• Prečo by sme si mali sťažovať, rýpať, kritizovať alebo zhadzovať svojho partnera? Z takéhoto správania ešte nikdy nič dobré nevzišlo. Partner sa „nepoučí a nezmení“, len sa stane imúnnym voči našim pocitom, ktoré tak nešikovne vyjadrujeme.
• Každý pár má právo na svoje vlastné pravidlá. Neexistuje jeden univerzálny recept na to, ako má a môže vzťah fungovať, hoci sa nám spoločnosť snaží nahovoriť, že áno.
• Zabudnite na to, že „investujete energiu“. Ak sa budete na to, čo do vzťahu prinášate, pozerať ako na investíciu, ktorá sa vám má vrátiť alebo vyplatiť, ste na najlepšej ceste ku sklamaniu. To, čo robíme, robíme preto, že chceme.