To, čo prežívate, možno nie je depresia

Aj keď váš trvalý psychický stav možno spĺňa veľa kritérií, podľa ktorých ste vyhodnotili, že ide o depresiu. Mnoho z nás sa snaží prvý súboj so zlými psychickými stavmi vybojovať sám, takže cesta k špecialistovi je o trochu dlhšia, než by bolo často zdravé, nájdeme ale mnohé prípady, keď odbornú pomoc nepotrebujeme. Potrebujeme len otvoriť oči.

Ako často sa nám stáva, že sa cítime psychicky veľmi zle? Že sme unavení, cítime sa nepotrební pre svoje okolie, nie dosť bystrí, pekní, vtipní, úspešní... ? Ak častejšie, než by sa nám páčilo, určite sme zvažovali diagnózu depresie. O tom, ako ju rozoznáme, píšeme v inom článku, ktorý rozhodne stojí za to si prečítať, ak sa hráme s predstavou, že by sme mohli pre náš stav nájsť pomenovanie.

Zlí ľudia a zlá nálada

Za našimi depresívnymi stavmi často nestojí nič iné ako ľudia, ktorými sa obklopujeme. Pretože len preto, že máme vštepené hodnoty, ako sú ohľaduplnosť, slušnosť a rešpekt k ostatným, altruizmus a štedrosť, to neznamená, že takéto hodnoty vyznávajú všetci ostatní.

Uvedomiť si, že svet nefunguje podľa pravidiel, ktoré nám vštepovali naši rodičia, a nevyznáva hodnoty, ktoré my máme ako vlastné, je prvý krok k zmiereniu sa s tým, že nie každý človek má v našom živote miesto.

Ako starneme (dospievame, zrejeme), mali by sme si uvedomiť, že si môžeme dopriať luxus kompatibility. A ako spoznáme ľudí, ktorí s nami kompatibilní nie sú?

• Sú spokojní tak, ako sú, aj keď majú preukázateľné medzery. Existujú ľudia, ktorí sa s nami budú do krvi hádať o pravidlách futbalu, hoci sami nikdy nielen, že nevybehli na ihrisko, ale ani tie pravidlá moc v malíčku nemajú. Majú proste len názor, ktorý potrebujú šíriť, hoci pre neho nemajú ako podklady žiadne „tvrdá dáta“. A rozhodne na tom nemienia nič meniť.
• Sú hluční, presvedčiví a zastrašujú. Často sú extrovertnej povahy, takže premýšľavejšie a citlivejšie duše zaháňajú do kúta svojím prejavom, nie jeho obsahom. Nerozumejú aspektu vzájomnosti na vzťahoch ani v konverzácii, vynucujú si miesto pre seba. Vy ste tu pre nich, ale oni pre vás len, keď práve nemajú nič lepšie na práci, prípadne keď vidia pre seba nejaký prospech.
• Sú sebci. Existuje rozdiel medzi tými, ktorí sa vedia sami o seba postarať, a tými, ktorí sú len sebci. Ak máte okolo seba ľudí, ktorí (nielen) vás využívajú na to, aby sa cítili lepšie, aby ste im preukazovali láskavosti, ktoré sa vám nikdy nedostanú späť, zosmiešňujú alebo bagatelizujú vaše názory a problémy, často vás napadá, či to, čo s nimi zažívate, už náhodou nie je šikanovanie, jednoducho vám nemôže byť dobre.

Prečo cítime depresiu?

Pretože takí ľudia devalvujú našu snahu byť k okoliu milí, pozorní a ohľaduplní. Pretože vezmú naši osobnosť a povedia nám, že za nič nestojí. Pretože nepreukazujú toľko rešpektu, ako my preukazujeme im. Neposkytujú ani štipku empatie, zatiaľ čo pre nás je to základ medziľudskej interakcie. Cítime sa hlúpo za niečo, v čo veríme. To všetko vedie k postupnej strate našej sebaistoty a k obrovskému vnútornému konfliktu - na jednu stranu sme na svoje vlastné hodnoty pyšní, na stranu druhú nám ich okolie berie a ukazuje, že vlastne „v reálnom svete nefungujú“.

Čo s tým?

Nebude to jednoduché. Musíme sa zhlboka nadýchnuť a odhodlať sa k úprimnosti k sebe samým. Sú ľudia, s ktorými trávime čas, zároveň tými, kto nám ubližujú? Poďme na chvíľu vypnúť filter „chápem a rozumiem“ a pozrieť sa na ľudí vo svojom okolí objektívne. V škole, v práci, medzi priateľmi, rodinou, najbližšími. Prestaňme na chvíľu ospravedlňovať a idealizovať a skúsme rozpoznať tých, ktorí stoja za to, od obyčajných hlupákov. Pretože aj tých môže byť medzi tými, ktorí sú v našom živote, veľa.

A akonáhle ich rozpoznáme, prichádza krok dva, ktorý je najťažší zo všetkých. Svoje sebavedomie, radosť zo života a energiu môžeme získať späť, ale často len za predpokladu, že sa vzdáme vzťahov s ľuďmi, ktorí nám ich berú. Dobrá správa je, že ak to zvládneme, uvoľní sa v našich životoch miesto pre tých, ktorí si to naozaj zaslúžia.